Štefan Polakovič: Pohľady do minulosti a do nového svitania

Štefan Polakovič sa narodil v Chtelnici v trnavskom okrese 22. septembra 1912. Po maturite v Trnave v r. 1931 vysokoškolské štúdiá absolvoval v zahraničí. Po jeho návrate domov v r. 1939 Matica slovenská vydala jeho knihu „K základom slovenského štátu.“ Toho istého roka založil pri Matici „Filozofický zborník“ a následne zorganizoval aj Filozofický odbor Matice slovenskej.

V dôsledku salzburgského diktátu z 30. júla 1940 napísal knihu „Slovenský národný socializmus“ a vyšli i ďalšie jeho knihy „Z Tisovho boja“ a „Tisova náuka“ (1941). Pre stredné školy napísal „Úvod do filozofie“ (1941), pre národnú výchovu „Náš duch“ a po nemecky „Warum eine freie Slowakei?“ („Prečo slobodné Slovensko?“ ) (1944). Na základe štúdia Ľ. Štúra a Š. M. Daxnera vyšli „Základné myšlienky slovenskej politiky“ (1944) a SAVU vydala „Integrálny pojem filozofie“ (1944). Po zorganizovaní pamätného Piešťanského zjazdu mládeže 14.1.1945 pod heslom „Za život národa, za trvanie štátu!“ odišiel do zahraničia pracovať za slovenskú štátnu samostatnosť.

Hneď v roku 1946 spolu s F. Ďurčanským poslali tri memorandá do Paríža na mierovú konferenciu a následne vyšli tlačou iné memorandá, ktorých „Záznam“ vyšiel v knihe Polakovič-Vnuk „Zahraničné akcie“ (1988). V zahraničí vydal vlastným nákladom knihu „Na prelome dvoch období“ (1952) a Zahraničná Matica slovenská vydala jeho knihy: „Tvárou k budúcnosti“ (1975), „Čo je národné bytie?“, „Vidiny o slovenskom národe“ a „Za život národa, za trvanie štátu.“

Okrem toho vyšlo v španielčine počas jeho argentínskeho exilu viacero kníh a rovnako písal do veľkého množstva slovenskej emigrantskej a zahraničnej tlače. Po roku 1989 začal písať len pre Slovensko prostredníctvom časopisov Filozofia, Literárny týždenník, Slovenské národné noviny či Viera a život. Na rodnom Slovensku vyšli potom jeho knihy: „Obnova národa duchom Štúra“ (1991), „Naše korene v základoch Európy“ (1994) a „Eseje o našom národnom a občianskom.“

Kniha prináša výber z jeho diela, ako aj vysvetľujúce postoje k jednotlivým dejinným udalostiam, ktorých bol aktívnym účastníkom.