Martin Lacko: Partizánske zločiny v pamäti národa (Príbehy z rokov 1944 – 1945)

Ani jeden zo strojcov či spolupáchateľov tu spomenutých partizánskych zločinov nebol nikdy potrestaný, súdený, ba ani vyšetrovaný. V Sklenom a Banskej Štiavnici dali po roku 1991 vyhnaní slovenskí Nemci postaviť aspoň pamätníky. No úrady im na nich už nedovolili uviesť, kto bol páchateľom zločinu. Istým morálnym zadosťučinením je uznesenie Generálnej prokuratúry SR z roku 2004, že v prípade Skleného išlo o zločin proti ľudskosti. Teda o zločin, ktorý je podľa medzinárodného práva nepremlčateľný. Masaker stíhala GP SR na základe podnetu z roku 2002 ako trestný čin vraždy. Aj keď vyšetrovateľ z dôvodu úmrtí páchateľov napokon trestné stíhanie zastavil, dospel k názoru, že: „partizáni tretej roty 8. oddielu Prvej československej partizánskej brigády J. V. Stalina sa dopustili zločinu proti ľudskosti tým, že spáchali trestný čin vraždy voči civilnému obyvateľstvu.“

Kniha prináša celkovo 7 príbehov boľševických partizánskych zločinov, ktoré sú úmyselne zatajované, pričom sa ich dopustili dodnes glorifikované postavy „slávneho SNP“ – ako partizánski velitelia Veličko, Jegorov, Žingor a ďalší. Dodnes sú čestnými občanmi miest a obcí, kde svoje hanebné činy páchali a tiež držiteľmi vysokých štátnych vyznamenaní. Nehovoriac o tom, že tzv. SNP sa v dobe obnovy SR v roku 1992 stalo na popud postkomunistickej SDĽ (premenovanej KSS) štátnym sviatkom. Už vtedy pred tým rozumnejší varovali: „z psychologického pohľadu sa vyhlásením tohto štátneho sviatku skôr vytvorí priestor pre štátom uznané tabuizovanie bielych miest tohto obdobia, v dôsledku čoho niektorí historici nebudú mať chuť pozrieť sa a zverejniť niektoré nepríjemné skutočnosti zo SNP.“ Táto publikácia však aspoň sčasti toto biele miesto vypĺňa.