Martin Lacko: Kontrarevolučné verše (1944 – 1945), 2. doplnené a rozšírené vydanie

Obyvatelia Slovenska sú už od roku 1945 svedkami či účastníkmi štátnych osláv tzv. SNP. Pri skúmaní dobových prameňov bádateľ zistí, že prijatie povstaleckej akcie nebolo jednotné a už vôbec nie jednoznačne pozitívne, ako sa to dnes prezentuje. Zdá sa, že väčšina Slovákov povstanie vyvolané výčinmi sovietskych partizánov – chápala v prvom rade ako koniec pokojného života na Slovensku a začiatok násilia a teroru, ba i občianskej vojny. Keď sa v roku 1992 škandalózne výročie vypuknutia tzv. SNP vyhlasovalo v parlamente za štátny sviatok (ktorým nebol ani za socializmu!), dokonca i Anton Neuwirth z KDH pochádzajúci zo slovensko-židovských koreňov vyhlásil v rozprave, že 29. august je deň „v ktorom začala tragédia slovenského národa. Áno tragédia, lebo v ten deň zdvihol Slovák zbraň proti Slovákovi. Slovák začal zabíjať Slováka. Nikdy predtým to naše dejiny v takej miere nepoznali. Bol to prvý veľký bratovražedný boj v našich dejinách.“

Najväčší poeti danej doby mali kladný postoj k Slovenskej republike, naopak negatívny či kritický postoj k povstaniu, príchodu Červenej armády a k obnove ČSR. S odstupom možno povedať, že títo básnici mali viac predvídavosti ako tzv. demokratickí politici – spojenci komunistov. Tí totiž aj po skúsenostiach z roku 1941, po výčinoch komunistických partizánov a po odvlečení tisícok občanov do sovietskych koncentračných táborov v rokoch 1945-1947, stále básnili o pokrokovosti ZSSR a nevyhnutnosti spojenectva so Stalinovým režimom.

Medzi autormi zastúpenými v antológii sú bardi slovenskej poézie ako Beniak, Žarnov, Strmeň, Šprinc, Zvonický, Motulko, Dilong, Juriga, Zborovjan, Okáľ či Bešeňovský, ale aj menej známi autori. Antológia nám ukazuje augustové povstanie a vojnu z iného pohľadu, než na aký sme zvyknutí. Je súčasťou snahy o zaplňovanie bielych miest a prinavracania historickej pamäte. A je potrebnou práve dnes kvôli objektivite a historickej pravde. Tá je totiž dnes – rovnako ako pred rokom 1989 – znova nežiaduca, ba až prenasledovaná…