Martin Lacko: ANDREJ HLINKA V POÉZII, 2. doplnené a rozšírené vydanie

Básne majú jednu veľkú výhodu: pár riadkami dokážu vyjadriť viac, ako traktáty historikov či romány spisovateľov. Nazdávame sa, že je to potrebné práve v dnešnej dobe, keď samotný Hlinka i hlinkovské hodnoty sú označované za prežité, nežiaduce, ba začínajú byť vytláčané na okraj až prenasledované. Je síce stále v platnosti zákon o zásluhách Andreja Hlinku, ale prakticky sa nevykonáva. Neudeľuje sa už ani štátne vyznamenanie Rád Andreja Hlinku. Hlinka sa vytratil nielen z tisíckorunovej bankovky, ale aj z pozornosti najvyšších štátnych a verejných činiteľov. Mizne aj z učebných osnov a škôl vôbec. O nič lepšie to nevyzerá ani v katolíckej cirkvi, ktorej zasvätil a obetoval celý život, dnes ho už nevyzdvihujú kňazi ani biskupi, tobôž nie tzv. katolícke médiá.

Potom médiá, ktoré sú prevažne v rukách súkromného cudzieho kapitálu, prirodzene pri prezentácii slovenského vodcu neváhajú používať pohrdlivé až nenávistné hodnotenia. Vzťah k velikánom našich dejín je obrazom stavu národa a jeho hodnôt, ale aj celkovej situácie v Európe a vo svete. Pre vládnuce, nadnárodné, globalistické kruhy, ktoré pracujú na nastolení nového svetového poriadku, sú osobnosti typu Hlinku neprijateľné. V kotle tzv. „multikultúrnej Novej Európy“ sa majú rozplynúť aj Slováci, ktorí týmto kruhom zvlášť prekážajú. V roku 2024 politická polícia NAKA stíha ľudí, ktorí sa hlásia k odkazu k tohto velikána našich dejín, k jeho heslu: „Za Boha život, za národ slobodu!“

Dielo sa skladá z piatich častí. Nie je vyčerpávajúcou zbierkou všetkých dostupných básni o Hlinkovi, ale na rozdiel od prvého vydania ich z pôvodných 67 prináša až 115. Niektoré básne boli v čase prvej Československej republiky cenzurované. Netreba zabúdať, že hoci ČSR bola pre Slovákov epochou určitého kultúrneho rozmachu, bola súčasne aj epochou cenzúry, ktorú ani za Uhorska nepoznali. Zvlášť cenná je zbierka Requiem za Andreja Hlinku. Je vlastne spontánnou reakciou slovenských básnikov na odchod Andreja Hlinku do večnosti, ktorého pohreb v auguste 1938 bol najveľkolepejším pohrebom v našich dejinách, podľa dobových odhadov sa počet účastníkov odhadoval na 80 až 120 tisíc….