Juraj Vrábel: Väzeň totality (1950-1960). Príbeh Karola Vrábla

Príbeh Karola Vrábla, príslušníka Bielej légie, ktorá združovala čestných ľudí zameraných na nastoľovanie takých etických hodnôt, akými sú sloboda a spravodlivosť v tom najčistejšom zmysle slova. Symbolom bol biely papier (biely obrus) ako znak čistoty v každom ohľade. Biela légia zahrňovala ľudí rôznych profesií a profilovala sa ako svojpomocné hnutie na ochranu práv občanov pred komunistickým štátnym terorom. To jej prirodzene v hrôzostrašných časoch nástupu komunistickej moci prinieslo nálepku protištátnej organizácie a jej členovia boli nemilosrdne prenasledovaní a kruto trestaní vo vykonštruovaných procesoch.

Toto cenné svedectvo dokazuje, že koncentračné tábory a ich metódy vôbec nevznikli a nezanikli pádom Hitlerovej Tretej ríše, ale naopak, využívali sa hojne aj v povojnových mierových a vraj demokratických časoch víťazstva západných Spojencov a Sovietskeho zväzu. Podmienky v československých komunistických lágroch autor podrobne opisuje a dokladá šokujúcim odhalením: „Bývalí českí väzni, ktorí boli väznení v nemeckom koncentračnom tábore Dachau v Bavorsku jednoznačne vypovedali, že radšej by na vlastných kolenách odišli z tohto jáchymovského pekla a zo svojej rodnej zeme znova do Dachau.“ Nuž i takéto podoby malo „oslobodenie“ od nacizmu, nastolenie slobody a demokracie a návrat k československej štátnosti. Cenná publikácia, ktorá opäť raz zasadzuje ranu pokrivenej histórii a velebeniu komunisticko-čechoslováckych mýtov, ktoré žiaľ v oficiálnej slovenskej histórii a politike dodnes dominujú.