Jean Mabire: DIVIZE CHARLEMAGNE

Druhá časť trilógie o histórii francúzskych esesmanov o existencii ktorých v našich končinách temer nik nechyruje. Divízia Charlemagne, alebo 33. Waffen Grenadier Division der SS Charlemagne bola vytvorená na jeseň roku 1944 z rôznych francúzskych dobrovoľníckych jednotiek. Hlavne sa jednalo o LVF a útočnú brigádu Frankreich, ale ďalších príslušníkov dodala Kriegsmarine a rôzne iné branné zložky Ríše. Ich výcvikovou základňou sa stane tábor Wildflecken, kam čoskoro na to dorazia i tisíce milicionárov a ďalších kolaborantov utekajúcich z Francúzska. Výcvik prebieha po celú jeseň 1944 i zimu nasledujúceho roka a je poznamenaný všeobecným nedostatkom zbraní, vojenskej výstroje i potravín. Koncom februára 1945 sa divízia konečne vydá na front. Oproti všetkým predpokladom je však ihneď zapojená do boja, navzdory tomu, že je nekompletná a chýba jej ťažká výzbroj. Niekoľko francúzskych práporov čelí obrovskej sovietskej presile a sú rýchlo donútení k ústupu. Časť z nich sa podieľa na obrane Gotenhafenu, časť bráni mesto Neustettin. Zbytok divízie sa preskupí pri Belgarde, kde je štruktúra jednotky zmenená na jeden peší a jeden záložný pluk. Z rozkazu velenia je divízia poverená obranou mesta Kőrlin a krytím ústupu zbytku nemeckých síl v oblasti. Charlemagne tento samovražedný úkol splní. Divízia je obkľúčená a pri pokuse o prelom skoro zničená. Iba jednému práporu sa podarí prebojovať k nemeckým líniám… Príbehy vojakov z pomoranského pekla (oblasť severného Nemecka a Poľska pri Baltskom mori) plné hrdinstva, sebaobetovania a utrpenia, sú autorom opäť majstrovsky opísané podobne ako v prvom diele „Sturmbrigade Frankreich“, a to je vôbec najviac čo od tejto skvelej knihy možno očakávať.