Ján Kamil Beňadik: Za mrežami a ostnatým drôtom

„Básne z československých koncentrákov“, prípadne „Za československými mrežami a komunistickým ostnatým drôtom“ – aj tak by mohol znieť alternatívny názov tejto publikácie. Obdobie po roku 1945 sa totiž nieslo nielen v znamení moci komunistickej strany, ale aj čechoslováckej ideológie – t.j. štátnej dogmy, že Slovensko a Slováci naveky patria do Československa. Kto začal hovoriť o právach slovenského národa bol vyhlásený za nepriateľa štátu a skončil ako učiteľ Ján Kamil Beňadik s nálepkou „ľudáka“, „buržoázneho nacionalistu“ či „separatistu“ vo väzení. Zlomok toho, čo tu tento výnimočný človek prežil, aké pocity mal, vyjadrujú jeho verše. Na svetlo sveta sa dostávajú až pri 60. výročí jeho odsúdenia. Perličkou je, že básne v podmienkach väzenia písal i obhorenými zápalkami neraz i na toaletný papier a učil sa ich naspamäť pre prípad ich odhalenia a zničenia.

Naozaj silné verše slovenského učiteľa, ktorý odieval najčestnejšiu rovnošatu (odev politického väzňa). Uvedomoval si, že Slováci sú samobytným národom, nezdráhal sa v slovenskom duchu viesť jemu zverenú mlaď, a tak bol podobne ako mnoho iných Slovákov s nálepkou ľudáka, buržoázneho nacionalistu a separatistu poslaný na prevýchovu.