Dr. Jozef Tiso v pamäti národa – zborník z konferencie v Rajci 12.10.2017

Keď skupina občianskych aktivistov koncom roka 2016 vydala dva osvetovo-historické kalendáre o Dr. Tisovi, samozvaní strážcovia demokracie spustili mediálnu hystériu – kalendáre s fotografiami starými vyše 70 rokov mali byť ohrozením demokracie. Všetci, čo mali dočinenia s vydanými kalendármi, ale i osoby, ktoré s nimi nemali vôbec nič, príslušníci špeciálnej politickej polície NAKA (stvorenej za vlády Smeru) postupne navštevovali a predvolávali na výsluchy.  Je len príznačné, že spomenutá politická polícia sídlila v budove bývalej komunistickej štátnej bezpečnosti na Račianskej ulici (tzv. Februárka) a ako eštebáci pred rokom 1989, aj ona má v náplni predovšetkým boj proti vnútornému nepriateľovi.  Režim sa i dnes obáva najmä tzv. slovenského nacionalizmu, ktorí stelesňujú predovšetkým Andrej Hlinka a Jozef Tiso.

V roku 2017, ktorý bol z pohľadu spomienky na J. Tisa jubilejným (130. výročie narodenia a 70.výročie úmrtia) sa mala uskutočniť vedecká konferencia: „Dr. Jozef Tiso – kňaz a politik“ pod záštitou nitrianskeho biskupstva a Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty v Bratislave. Následná mediálna hystéria sa ešte vyostrila osobným zásahom izraelského veľvyslanca, ktorý vyzval na bojkot konferencie, pričom zaútočil na organizátorov konferencie a vybraných vedcov. V takomto ovzduší, kedy sa vracia prokurátorský výklad dejín sa konferencia predsa len uskutočnila – vďaka obetavej snahe jednotlivcov – v mestečku Rajec, ktoré je symbolicky späté s J. Tisom, ktorý tu slúžil ako kaplán a má tu i pamätnú tabuľu.

Pozvanie na ňu prijali viacerí, čo mali a majú k problematike čo povedať – historici F. Vnuk, J.M. Rydlo a M. Lacko. Rezonanciou Tisovej pamiatky po roku 1989, ktorá sa zhmotnila do jednej z najväčších ponovembrových káuz, pamätnej tabule v Bánovciach nad Bebravou v júli 1990, sa zaoberal riaditeľ Slovenského historického ústavu Matice slovenskej Ivan Mrva. Správca rodného domu prezidenta Tisu v Bytči, historik Pavol Demjanič, zreferoval o histórii, súčasnosti i perspektívach tejto dôležitej hmotnej pamiatky. Publicistka Darina Vergesová priblížila reflexiu Dr. J. Tisa a 1.SR v Nemecku. Po roku 1945 nepripomínali prvého slovenského prezidenta iba výroky politikov či sudcov, literatúra či publicistika, ale aj pamätné medaily, mince, odznaky či poštové známky. Tejto oblasti sa venujú príspevky numizmatika Miroslava Bulka a filatelistu Otta Gáťu.

Organizátori sa rozhodli poskytnúť širší priestor diskusii. Tá bola veľmi živá a priniesla množstvo nových či málo známych faktov. Napríklad bývalý konzul SR v Nemecku Jozef Lang poodostrel oponu a zdokumentoval podfuk jedného z biskupov, ktorý viedol k zákazu ikonických púti do Altöttingu… No nielen to. Čitateľ sa dozvie aj o tom, že už v roku 1946 vtedajší československý povojnový mierový a demokratický pokrokový režim zakázal odoberať a rozširovať slovenské časopisy vychádzajúce v zahraničí (najmä USA a Kanade) a cenzuroval aj korešpondenciu z a do cudziny a mnohé ďalšie šokujúce fakty: „V jedálni Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ako aj v priestoroch tamojšieho gymnázia Antona Bernoláka dlhé roky viseli obrazy Andreja Hlinku, M. R. Štefánika a Jozefa Tisu. Z ústavných priestorov boli odstránené po tom, čo do riadiacich funkcií inštitúcie nastúpila nová administrácia kňazov zo Slovenska, ustanovená Slovenskou biskupskou konferenciou, dnes Konferenciou biskupov Slovenska. Vtedy z ústavného nádvoria odpratali aj slovenský národný znak vystavaný z kameňov v národných farbách a vo veľkých rozmeroch podľa návrhu výtvarníka Andreja Paulinyho, saleziánskeho kňaza pochádzajúceho z Rajca.“

Tieto a mnohé iné zaujímavé fakty a svedectvá obsahuje zborník doplnený o obrazovú dokumentáciu a preto by mal byť povinnou výbavou každého, kto sa zaujíma o túto časť slovenských dejín.