Aj napriek tomu, že ruská ekonomika je vďaka vojne a západným sankciám čoraz silnejšia, Ministerstvo financií Ruskej federácie pripravilo návrh na zvýšenie daní. Návrh sa momentálne nachádza v Ruskej dume, kde sa očakáva jeho rýchle schválenie, pričom nové dane by mali začať platiť od začiatku roka 2025 a zvýšené príjmy by mala vláda použiť na „sociálno-ekonomický rozvoj krajiny“.
Podľa ruských ekonómov je zvyšovanie daní logickým krokom v snahe udržať štátne financie pod kontrolou a pri stagnujúcej ekonomike financovať čoraz väčší deficit štátneho rozpočtu. Podľa odhadu ruského Ministerstva financií sa deficit štátneho rozpočtu na rok 2024 zvýši oproti plánu o 525 miliárd rubľov (5,5 miliardy EUR) na hodnotu 2,12 bilióna RUR (22 miliárd EUR), pričom zákon o rozpočte na rok 2024 rátal so schodkom v hodnote 1,595 bilióna (16,5 miliardy EUR).
Doterajšie deficity boli financované z tzv. Fondu národného blahobytu, ktorý sa však pomaly vyčerpáva. Rusku zároveň nevyšli posledné dve emisie štátnych dlhopisov, keďže veritelia požadovali oveľa vyššie úroky, ako bolo Rusko ochotné zaplatiť a tak sa znova uvažuje o vydávaní tzv. „vlasteneckých“ dlhopisov predávaných priamo obyvateľstvu. Zatiaľ má byť ich nákup dobrovoľný, avšak nie je vylúčené, že časom sa ich držba stane povinnou.
Podľa návrhu zákona, ktorý má zaviesť tzv. „sociálnu spravodlivosť“ by sa mali zvyšovať skoro všetky druhy daní, hlavne daň z príjmu, daň z príjmu podnikov a daň z ťažby nerastných surovín. Zároveň sa má (k horšiemu) meniť tzv. zjednodušený daňový systém a zvýšiť, či zaviesť daň z pridanej hodnoty.
Asi najväčšou ranou pre chudobné vrstvy obyvateľstva bude zavedenie DPH aj pre malé a stredné podniky s ročným príjmom viac ako 60 miliónov rubľov (cca. 625 000 EUR), ktoré pôsobia hlavne v odľahlých a chudobných regiónoch Ruska. Zároveň sa zvyšuje podniková daň z príjmu z 20% na 25%, čo bude mať negatívny vplyv na ich cenotvorbu.
Zvýšeným daniam sa nevyhne ani srdce ruskej ekonomiky, ťažba nerastných surovín. Podnikom ťažiacim železnú rudu sa dane zvýšia o 15%, producentom dusíkatých hnojív o 230% a producentom hnojív obsahujúcich fosfor o 200%. Zároveň sa zavedie nová daň na produkciu amoniaku vo výške 1200 rubľov (cca. 12 EUR) za tisíc metrov kubických.
Zároveň sa budú zvyšovať dane z príjmu fyzických osôb a to nasledovne:
- ročný príjem do 2,4 milióna rubľov (cca. 25 000 EUR) – 13%,
- ročný príjem od 2,4 milióna do 5 miliónov rubľov (cca. 52 000 EUR) – 15%,
- ročný príjem od 5 miliónov do 20 miliónov rubľov (cca. 209 000 EUR) – 18%,
- ročný príjem od 20 miliónov do 50 miliónov rubľov (cca. 520 000 EUR) – 20%,
- ročný príjem nad 50 000 miliónov rubľov – 22%.
Podľa dôvodovej správy tieto zmeny zasiahnu asi 3% pracujúcich, čo predstavuje približne 2 milióny osôb, pričom za príjmy sa považuje okrem príjmu zo zamestnania aj príjem z prenájmov, či kapitálových výnosov. Zvýšená sadzba dane nebude platená z celej sumy, ale iba z hodnoty, ktorá presahuje danú hranicu.
Hoci sa zvýšenie daní z príjmov nemusí javiť ako drastické, môže byť ďalším klincom do rakvy stability ruského režimu. Vláda v Moskve si dáva obrovský pozor, aby nezopakovala chybu z Afganistanu a do vojny na Ukrajine odvádza minimum regrútov z Moskvy a St. Peterburgu. Avšak kým ročný príjem 2,4 milióna rubľov môže byť vynikajúci v odľahlých častiach Ruska, v Moskve a St. Peterburgu ide o priemerný plat. Zvýšené dane tak doľahnú práve moskovskú a peterburskú strednú a vyššiu strednú triedu, ako aj príslušníkov bezpečnostných zložiek, skupiny obyvateľstva, ktoré boli v snahe o zabezpečenie stability režimu v podstate izolované od dôsledkov vojny. Či zníženie ich životnej úrovne bude mať nejaký dopad na politickú situáciu a stabilitu krajiny ukáže až čas.
Ondrej Figuli
