Podľa štúdie Massachusettského technologického inštitútu (MIT) nedokáže umelá inteligencia nahradiť väčšinu pracovných miest tak, aby to bolo pre zamestnávateľa ekonomický výhodné.
Výskumníci vo svojej štúdii modelovali náklady spojené s automatizáciou pracovných úloh, pričom sa sústredili na pracovné miesta, kde sa používajú počítače, resp. počítačové rozoznávanie objektov, ako napríklad odhadcovia hodnoty nehnuteľností. Po vyhodnotení všetkých faktov dospeli k záveru, že umelá inteligencia by bola schopná nahradiť iba 23% spomínaných pracovných miest tak, aby to bolo pre zamestnávateľa aj nákladovo výhodné. Ľudia jednoducho pridelené pracovné úlohy dokázali vykonávať lepšie a za menej peňazí, keďže inštalácia a údržba potrebnej technológie je (ešte stále) nákladná.
Jedna z prípadových štúdií sa zaoberala hypotetickou pekárňou, kde je potrebné vizuálne kontrolovať kvalitu surovín, ale aj upečeného pečiva. Podľa výskumníkov však tieto činnosti zaberajú iba 6% pracovného času a úspory, ktoré by pekáreň dosiahla vďaka zavedeniu systému kamier a umelej inteligencie zďaleka nedosahujú náklady, ktoré by tento systém stál.
Počítačové videnie, resp. rozoznávanie objektov je oblasť umelej inteligencie, ktorá umožňuje strojom odvodzovať zmysluplné informácie z digitálnych obrázkov a iných vizuálnych vstupov, pričom jeho najväčšie využitie sa očakáva v systémoch autonómneho riadenia (áut) alebo pri kategorizácii fotografií v smartfónoch.
Podľa spomínanej štúdie je pomer nákladov a prínosov počítačového videnia najpriaznivejší v segmentoch, ako je maloobchod, doprava a skladovanie a je s výhradami realizovateľné aj v oblasti zdravotnej starostlivosti, tzv. telemedicíne.
Ondrej Figuli