Severoírska polícia bude nasprejovanie nápisu „Irish lives matter“ – „Na írskych životoch záleží“ vyšetrovať ako trestný čin z nenávisti. Nápisy sa objavili v západnom Belfaste, štvrti, ktorá má chronické problémy s trestnou činnosťou páchanou neeurópskymi imigrantmi.
Podľa Paula Maskeyho, ktorý za stranu Sinn Féin reprezentuje západný Belfast v Dolnej snemovni Britského parlamentu je hanbou, že sa tieto (rasistické) nápisy vôbec objavili a považuje ich za snahu zastrašiť ľudí. Podľa Maskeyho nie je v „našej spoločnosti“ pre takýto typ správania miesto a vyzval politických a komunitných lídrov, aby podporovali otvorenú spoločnosť a vítali príliv imigrantov z neeurópskych krajín.
Do debaty sa zapojil aj Gerry Carroll, ktorý za stranu Ľudia pred ziskami, reprezentuje západný Belfast v Severoírskom (parlamentnom) zhromaždení. Garroll sa vyjadril, že tento „rasistický jed“ nemá v jeho meste miesto a takéto nápisy sú jednoznačne rasistické a podporujú útlak, ktorému čelia černosi a iné etnické menšiny.
Kontroverzia prichádza len niekoľko dní po tom, čo v Dubline vypukli nepokoje v súvislosti s bodnutím troch detí. Zo spáchania zločinu je podozrivý legálny alžírsky imigrant, čo vyvolalo pobúrenie miestnych obyvateľov. V čerstvej pamäti tiež zostáva novembrové odsúdenie „indoSlováka“ J. Pušku z Hranovnice na doživotie za brutálnu vraždu mladej írskej učiteľky. Či tento skutok podnietil odvetný brutálny útok írskeho gangu na päticu Slovákov pred českou pivárňou v Dubline spred pár dní, nie je známe.
Írsko, rozdelené jednak konfesionálne, čelí migrácii ťažšie, ako iné západoeurópske krajiny. Dôvodom je i to, že na rozlohe ostrova, ktorý je dvakrát väčší ako Slovensko, žilo donedávna len 4,4 milióna írskych obyvateľov. Po rozšírení EÚ v roku 2004 začal príliv pracovníkov zo strednej Európy. Počet prichádzajúcich len poľských pracovníkov dosiahol temer 10% tamojšej populácie, čo sa prejavilo okrem iného tým, že v Írsku sa začali objavovať nápisy v poľštine, či dokonca sa vytvorili špeciálne pracoviská úradov, ktoré svoju administratívu vykonávali v poľštine. Vrcholom snáh bola snaha poľskej politickej strany kandidovať do írskeho parlamentu.
Tieto novinky írsku spoločnosť netešili, a tak netrvalo dlho, aby došlo k viac-menej maskovanému nepriateľstvu voči východoeurópskej migrácii, ktorá je dnes umocnená ešte utečeneckou vlnou z Ukrajiny. Kam sa írska spoločnosť „posunula“ vidno pri návšteve stránky írskej polície, najmä v sekcii hľadaných osôb. Kým začiatkom milénia sa pátralo temer výlučne po autochtónnych írskych občanoch, dnes je pomer značne v prospech alogénnych prisťahovalcov. Rukolapnejší dôkaz o obohacovaní multikulturalizmom snáď ani nejestvuje:
https://garda.ie/en/missing-persons/?pageNumber=1
Ondrej Figuli
