Ľudovít Horvát: Pravda o Gabčíkove

Jednými zatracované, inými glorifikované. Vodné dielo Gabčíkovo je ikonickou témou. Snáď žiadna iná stavba v histórii Slovenska nepriniesla toľko politických turbulencií a sporov, ba dokonca i hrozbu vojenského napadnutia Maďarskom, ako to priznal v roku 2011 predseda maďarského parlamentu L. Kővér. Známou rétorikou: Dunaj jednoducho Slovensko Maďarsku „ukradlo.“ Spor skončil napokon na medzinárodnom súde , ktorý po rokoch Slovensko vyhralo. No i tak záležitosť dodnes nie je uzavretá.

Ak ste boli presvedčení, že o tejto téme sa už nemôžete dozvedieť nič nové, opak je pravdou. Svedčí o tom aj táto publikácia, ktorú napísal jeden z realizátorov vodného diela. V jednotlivých kapitolách stručne, no zároveň výstižne pomenúva problémy z historického, technického, ekonomického a politického hľadiska. Čitateľ sa dozvie aj také zaujímavosti, prečo bolo na Dunaji potrebné postaviť plavebné komory, kde sa plavidlo zdrží 15 minút, teda dvakrát toľko, ako na riečnom stupni vysokom 10 metrov. Šlo o požiadavku sovietskej strany, keďže za tento čas bolo možné dôkladne zrőntgenovať náklad plavidla, ktoré je na medzinárodnej rieke slobodné.  A tiež, že predražovanie verejných zákaziek nie je jav dnešných čias, ale jeho základy sa položili už na sklonku socializmu. Kým socialistickí funkcionári si takto prihrávali vzájomne len vysoké prémie,  po „nežnej“ sa systém zdokonalil až do dnešnej podoby „našich ľudí.“ Prekvapí aj úloha Jána Čarnogurského, premiéra SR v rokoch 1991-1992 a jeho brata Ivana, v tom čase riaditeľa Hydrostavu.