Martin Lacko, Michal Malatinský (zost.): MALÁ VOJNA v marci 1939 a jej miesto v pamäti národa

Témou zborníka je už takmer zabudnutý vojenský konflikt medzi mladým Slovenským štátom a Maďarským kráľovstvom v marci 1939.  Príspevky v tomto zborníku však poukazujú na fakt, že samotný konflikt, ktorý neskôr vyústil do tzv. Malej vojny v marci 1939, sa odohrával už podstatne skôr. Jeho korene siahajú až do obdobia pred tzv. Viedenskou arbitrážou z 2. novembra 1938, kedy Slovensko ešte ako súčasť ČSR prišlo o tretinu svojho územia v prospech Maďarska. Maďarská politika totiž stavala svoju budúcnosť na rozbití ČSR a znovu získaní územia Slovenska – pre nich Felvidéku. Na tento účel založili, vycvičili a vyzbrojili paramilitantné skupiny Szabadcsapatok (Slobodné oddiely) a Rongyos gárda (Garda otrhancov), ktoré po politickej stránke viedol bývalý minister vnútra Miklós Kozma. Tieto jednotky zložené z presvedčených „veľkomaďarských“ nacionalistov, či dokonca trestancov prepustených na základe ich dobrovoľného vstupu do týchto formácií, mali približne 9000 mužov. Dnešnou optikou išlo vyslovene o teroristické skupiny. Na prelome septembra a októbra sa niekoľko týchto práporov s podporou pravidelnej maďarskej armády zúčastnilo teroristických akcií na slovenskom prihraničnom území, ktorých cieľom bolo destabilizovať ČSR a tým urýchliť jej rozpad.

Okrem bojových operácií terorizovali slovenské obyvateľstvo, ako aj českých kolonistov, či Československu lojálnych maďarských občanov. Zo zborníka sa dozvieme o detailných plánoch maďarskej politiky, o samotných bojových operáciách, o bombardovaní Spišskej Novej Vsi, účasti Hlinkovej Gardy pri obrane územia či úplne neznámych bojoch ukrajinskej organizácie Karpatská Sič proti maďarským vojskám pri obsadzovaní Podkarpatskej Rusi. V zborníku sa ďalej rozoberá otázka prečo boli hrdinovia obranných bojov proti maďarským okupantom odsúdený do prachu zabudnutia. Kniha MALÁ VOJNA je určitým spôsobom splatený dlh voči hrdinom, ktorí bránili svoju vlasť a ich pamiatka a činy boli desaťročia zamlčiavané. Najmä fakt, že do  vojny sa na slovenskej strane zapojilo vyše 20 000 dobrovoľníkov. Bol to najmasovejší dobrovoľnícky nástup v 20. storočí, oveľa väčší, než napr. v auguste 1944 do povstania. Proti Maďarom vtedy bojoval nový Slovenský štát, preto sa za socializmu muselo na našich hrdinných predkov zabudnúť (a mnohí hrdinovia tejto vojny končili vo väzení a v gulagoch). A tak vieme o 12 – 15 000 partizánoch 31 národností pôsobiacich v roku 1944, no zo všeobecného povedomia sa úplne vytratila skutočnosť, že na obranu východného Slovenska sa od Záhoria až po Zemplín postavilo vyše 21 000 dobrovoľníkov, čo zostalo najväčším dobrovoľníckym nástupom 20. storočia.