Vedecky dokázané: Sloveni poznali písmo ešte pred príchodom solúnskych bratov

Archeológovia z brnianskej univerzity zverejnili v roku 2021 svoj nález z roku 2017, ktorý bol pred zverejnením celé tri roky starostlivo skúmaný. Archeologický nález a jeho následný rozbor potvrdzujú, že Sloveni poznali písmo ešte pred hlaholikou. Hoci k zverejneniu tohto prelomového objavu európskeho významu došlo už pred dvoma rokmi, vie o ňom len málokto.

Od brigádničky k vedcom

Alena Slámová, poslucháčka Masarykovej univerzity v Brne, objavila v rámci brigády na archeologických vykopávkach na južnej Morave, približne 10 km od slovenských hraníc, runový nápis. Runy boli vyryté na úlomku rebra tura domáceho, ktorý žil okolo roku 600, čo potvrdila výskumníčka zo švajčiarskej University of Fribourg Zuzana Hofmanová.

„To odpoledne mi rukama prošla hromada kostí. U této konkrétní jsem si všimla zářezů, které nebyly nahodilé, něco vytvářely.“

Alena Slámová tak stála na počiatku veľkého objavu. Pred zverejnením takéhoto prelomového nálezu však bolo nutné vyvrátiť akékoľvek pochybnosti o pôvode kosti i samotného nápisu. S využitím najnovších postupov skúmali vedci z Českej republiky, Rakúska, Švajčiarska a Austrálie túto maličkú desaťcentimetrovú kostičku tri roky,² a následne výsledky výskumu zverejnili vo vplyvnom medzinárodnom časopise Journal of Archaeological Science.³ Istý čas bola kosť v priestoroch univerzity vystavená i pre verejnosť.⁴

Germánske runy u Slovenov

Robert Nedoma, odborník z Viedenskej univerzity, označil runy na kosti za posledných 6 rún abecedy staršieho futharku, teda germánskeho⁵ písma skladajúceho sa celkovo z 24 rún. V dôsledku zlomenia kosti, ku ktorému došlo až po vyrytí rún, sú celistvé iba posledné štyri runy, zatiaľ čo prvé dve sú poškodené: ᛏᛒᛖᛗᛞᛟ (t, b, e, m, d, o). Ako to zhŕňa vedúci Ústavu archeológie a muzeológie Jiří Macháček, medzi Germánmi a Slovenmi dochádzalo očividne k užším stykom, než sa doteraz predpokladalo. Tak či onak, ide o najstarší nápis nájdený u Slovanov vôbec.⁶

O runách ranostredovekých Slovenov sa už písalo

Jonáš Záborský vo svojom slávnom diele uvádzal, že Sloveni pred príchodom „Gräkov“ Konštantína a Metoda používali „nemotorné runy“.⁷ Záborský sa pri svojom tvrdení opieral o jedinečný písomný prameň z 9. či 10. storočia: spis bulharského mnícha Chrabra O písmenách (О писмєньхъ). Hoci zápis niektorých slov Spisu v jednotlivých dochovaných odpisoch kolíše, hovorí tento prameň jasnou rečou:

Прѣжде ѹ҆бꙍ словѣне не и҆мѣхѫ книгъ. нѫ чрътами и҆ рѣзами чьтѣхѫ и҆ гадаахѫ погани сѫще.
„Predtým teda Sloveni nemali kníh – oni črtami a rezmi čítali a veštili, súc pohanmi.“⁸

Žiaľ, dnes nik presne nevie, čo mal Chrabr na mysli pod pojmami črty a rezy.⁹ Bulharský mních Chrabr zapísal tieto slová v jazyku, ktorý je dnes u nás pod vplyvom českej slavistiky nazývaný staroslovienskym (dobovo sa vyslovoval ako slovänьskъjь jеⁿzykъ¹⁰). Nazrime však i do latinsky písanej kroniky, ktorej pôvodcom je saský biskup Thietmar z Merseburgu – kronika vznikala v rokoch 1012 až 1018, a opisuje udalosti z rokov 908 – 1018. Chrám slovanského kmeňa Ratarov, sídliaceho na území dnešného severného Nemecka (mimo dosahu byzantskej misie), opísal kronikár nasledovne: „Steny svätyne zdobia zvonku podivuhodné vyrezávané obrazy bohov a bohýň, vnútri stoja ručne vyrezávaní bohovia, vystrojení strašnými prilbami a štítmi s vyrytými menami každého jednotlivého z nich.“¹¹ Tak v prípade mnícha Chrabra, ako i v prípade biskupa Thietmara išlo až do roku 2021 o hodnoverné, no neoveriteľné písomné pramene. Archeologický nález Aleny Slámovej však vrhá na tisícročie staré slová oboch týchto vzdelancov nové svetlo, a dokazuje, že tak ako Germáni či Maďari,¹² tak i Sloveni poznali runy.

Autor: Daniel Halaj

1 – PERINGEROVÁ, Gabriela: První písmo u Slovanů objevila studentka. Alena Slámová z Filozofické fakulty MU stála na počátku unikátního nálezu archeologů; dostupné na https://www.em.muni.cz/veda-a-vyzkum/13790-prvni-pismo-u-slovanu-objevila-studentka.

2 – Aby tak predišli akýmkoľvek pochybnostiam, a aby verejnosť vopred nespochybnila hodnovernosť objavu. Porov. DUCÁR, Ján: Pravda o Velestúre. Bratislava: Eko-konzult, 2016.

3 – MACHÁČEK, Jiří a kol.: Runes from Lány (Czech Republic) – The oldest inscription among Slavs. A new standard for multidisciplinary analysis of runic bones. In: Journal of Archaeological Science, Volume 127, March 2021, 105333; dostupné na https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0305440321000030?via%3Dihub.

4 – Jedinečný objev na Břeclavsku: Znalci našli runy, hlaholice už není nejstarší slovanské písmo; dostupné na https://nasregion.cz/jedinecny-objev-na-breclavsku-znalci-nasli-runy-hlaholice-uz-neni-nejstarsi-slovanske-pismo-204283/.

5 – „Marsi, Gambriviovia, Svébi, Vandiliovia – to sú pravé a starobylé mená. Naopak, pomenovanie Germánia je nové a dané nedávno, lebo tí, čo prví prekročili Rýn a vyhnali Galov, dnešní Tungri, vtedy sa nazývali Germáni: tak sa pomaly ujalo meno kmeňa, a nie celého národa; najprv ako víťazi nazývali všetkých Germánmi, hádam zo strachu, a čoskoro si prisvojili toto meno sami.“ PUBLIUS CORNELIUS TACITUS: Agricola. Anály. Germánia. Histórie. Bratislava: Tatran, 1980. s. 49.

6 – PERINGEROVÁ, Gabriela: Archeologové MU ukázali nález nejstaršího písma u Slovanů. Nejstarší nápis nalezený u Slovanů netvoří hlaholice, ale starogermánské runy; dostupné na https://www.em.muni.cz/veda-a-vyzkum/13678-archeologove-mu-ukazali-nalez-nejstarsiho-pisma-u-slovanu.

7 – ZÁBORSKÝ, Jonáš: Dejiny kráľovstva uhorského od počiatku do časov Žigmundových. Bratislava: Slovart, 2012. s. 19.

8 – ВИЛИНСКІЙ​, Сергѣй Григорьевичъ: Сказаніе ​черноризца​ Храбра о письменахъ славянскихъ. Odesa: «Экономическая» типографія, 1901. s. 37; dostupné na https://archive.org/details/libgen_00295818/page/n63/mode/2up?view=theater&q=ff.

9 – Napr. Peter Ratkoš, naslovovzatý odborník na naše ranostredoveké dejiny a pôvodca niekoľkých kľúčových kníh zaoberajúcich sa týmto obdobím, preložil slová črty a rezy ako kresby a vruble, čo vysvetľuje nasledovne: „Podľa našej mienky pri pojme črty ide o kreslené postavy, obrazce a pri termíne rezy ide o vruby, zárezy, ktoré donedávna zaznamenávali na rováše valchári pri súkne a ovčiari pri syre.“ Najnovší jazykovedný výskum však ukazuje slovo črta v inom svetle: „Psl. *čьrta; odvodenina od psl. *čersti (*čer-ti), *čьrtǫ ‚sekať, robiť zárezy ap.‘“ RATKOŠ, Peter: Pramene k dejinám Veľkej Moravy. Druhé vydanie (prvé 1964). Bratislava: SAV, 1968. s. 265. – KRÁLIK, Ľubor: Stručný etymologický slovník slovenčiny. Druhé vydanie (prvé 2015). Bratislava: VEDA, 2019. s. 108.

10 – STANISLAV, Ján: Starosloviensky jazyk 1. Bratislava: SPN, 1978. s. 237, 349. KRÁLIK, Ľubor: Stručný etymologický slovník slovenčiny. Druhé vydanie (prvé 2015). Bratislava: VEDA, 2022. s. 539 – 540. ONDRUŠ, Šimon: Odtajnené trezory slov III. Martin: Matica slovenská, 2004. s. 91. ХАБУРГАЕВ, Георгий Александрович: Старославянский язык. Moskva: Просвещение, 1974. c. 29.

11 – DĚTMAR Z MERSEBURKU: Kronika. Praha: Argo, 2008; citované podľa HRABOVÁ, Libuše: Stopy zapomenutého lidu. České Budejovice: Bohumír Němec – Veduta, 2006. s. 119 – 120.

12 – JÁN Z TURCA: Kronika Jána z Turca. Druhé vydanie (prvé 2015). Bratislava: Perfekt, 2018. s. 374 – 375.