Útok na Kapitol, ktorého sa dopustili prívrženci odchádzajúceho prezidenta Donalda Trumpa hlboko šokoval celý establišment, keďže sa hnev obyvateľstva obrátil priamo proti nemu. Kým sa plebs bil medzi sebou a Antifa v spolupráci s BLM zapaľovala, rabovala a ničila majetok malých podnikateľov a nie korporácií, bola drvivá väčšina politickej vrstvy pokojná a v snahe o presadenie svojej politickej, či ideologickej agendy toto násilie, podobne ako veľké médiá, schvaľovala. Keď sa však násilie, resp. jeho náznak obrátil ich smerom a teda k jadru problému, ich reakcia bola viac ako hysterická.
Antifa a BLM sa okrem ideologickej spriaznenosti stali miláčikmi establišmentu, Big Tech a médií aj preto, že vo svojej podstate nie sú schopní žiadnej revolúcie. Tá sa totiž v prípade, ak s Vašimi názormi súhlasí drvivá väčšina politickej a byrokratickej kasty, všetky veľké médiá, univerzity, technologické spoločnosti a pod., robí len veľmi ťažko. Títo vraj revolucionári nie sú za svoje skutky, či verejne prezentované názory postihovaní, práve naopak, čaká ich odmena vo forme povýšenia, alebo dobrého miesta v štátnej správe. Sociálne siete ako Facebook, či Twitter, na ktorých ľavicoví radikáli otvorene plánovali a propagovali svoje násilné stretnutia, na rozdiel od alternatívnej sociálnej siete Parler, fungujú aj naďalej.
Dav, ktorý vzal útokom Kapitol bol svojim zložením podobný, ako dav, ktorý vybojoval vojnu za Americkú nezávislosť. Aj napriek tomu, že médiá (ako vždy) vybrali a do nemoty opakujú obrázky zopár exotov, väčšinu davu tvorili ľudia, ktorí vedia, čo je to zodpovednosť za samého seba, neboja sa ju zobrať do rúk a na rozdiel od ľavicových „intelektuálov“ sa dokážu svojou prácou uživiť v každom režime.
Útok samotný nemal šancu niečo priamo zmeniť, pretože nebol organizovaný a išlo o spontánny akt. Dav síce „dobyl“ Kapitol, ale potom nevedel, čo ďalej a po prehliadke jeho priestorov sa pokojne rozišiel bez toho, aby ho po vzore Antify, či BLM vypálil, či aspoň vyraboval. Avšak toto môže prvý krok v sebauvedomovaní sa a organizácii reálnej alternatívy a opozície voči systému, ktorý momentálne sídli vo Washingtone D.C.
Útok na Kapitol, bez ohľadu na to, či bol, alebo nebol vyprovokovaný Antifou, či inými agentmi Systému, mal zmysel. Jeho účastníci namiesto toho, aby zapaľovali majetok a ohrozovali život svojich spoluobčanov, zaútočili na slonovinovú vežu, z ktorej im kážu a poučujú, od reality odtrhnutí a mocou skorumpovaní, predstavitelia štátu. Ani Americká vojna za nezávislosť neprebiehala tak, že by revolucionári útočili na svojich spoluobčanov, či zapaľovali svoje štvrte a mestá, ale útočili na predstaviteľov britskej koloniálnej správy, teda vtedajšieho politického establišmentu.
Na rozdiel od „mierumilovných“ protestov BLM na uliciach Washingtonu D.C. nezhorelo pri trojmiliónovej účasti ani jedno auto, nebol vyrabovaný ani jeden obchod, nebola strhnutá jediná socha a napadnutý ani jeden náhodný okoloidúci. Štyri z piatich obetí boli demonštranti (jedna zastrelená ochrankou, traja umreli na bližšie nešpecifikované zdravotné problémy) a jeden člen polície. Keďže sa však médiá zo strážcov demokracie zmenili na strážcov systému a nechali sa zaslepiť svojimi osobnými antipatiami voči Trumpovi, neváhali tento incident vykresliť v tých najčernejších farbách. Po mesiacoch glorifikácie násilia, ktorého sa Antifa a BLM dopúšťali, je násilie, ako nástroj politického boja zrazu niečo neprijateľné. Ich hysterická reakcia ukazuje, že médiá sa cítia tak späté so systémom, že útok na Kapitol považujú za útok na ne samotné. Všetci tí, ktorí násilie páchané BLM ospravedlňovali tým, že sú to frustrovaní (čierni) ľudia, ktorí sú dlhodobo ignorovaní a chcú byť vypočutí, sú šokovaní tým, keď iní (ale bieli) frustrovaní ľudia, ktorých hlas resp. žiadosť o audit volieb bol neustále ignorovaný a zosmiešňovaný, vybuchnú rovnakým spôsobom. Na rozdiel od tvrdení médií, sa totiž súdy k rozhodovaniu o tom, či voľby boli, alebo neboli zmanipulované ani nedostali. Sudcovia totiž rozhodli, že obvineniami sa ani nebudú zaoberať a bez akéhokoľvek skúmania ich zmietli zo stola.
Deplatforming, resp. rušenie profilov na sociálnych sieťach a de facto zrušenie Parleru zo strany Big Tech nebude znamenať, že tieto hlasy budú umlčané a zmiznú z povrchu zemského, len sa presunú inam. Tvrdé jadro, ktoré je pre každú zmenu najdôležitejšie, bude musieť prejsť do nejakej formy digitálnej ilegality a tak sa stratí z radaru väčšinovej spoločnosti. Byť na očiach verejnosti však nie je z tohto pohľadu potrebné, do tvrdého jadra stačí zverbovať napríklad 4% z voličov Donalda Trumpa, čo predstavuje 3 milióny jednotlivcov a čo by pri vybičovanej politickej atmosfére nemal byť problém. Ak by sa táto masa v prípade rozpadu Republikánskej strany pustila do aktívnej politickej činnosti a nemožnosť pôsobiť oficiálne on line by vymenila za jej klasickejšie formy, má v prípade dobrého vedenia šancu natrvalo sa zakoreniť v politickom systéme USA.
Amerika je rozdelená a to isté pravdepodobne čaká aj internet. Big Tech sa Trumpovi mstí za to, že to bola jeho administratíva, ktorá proti nemu začala protimonopolné konania. Je teda dosť možné, že sa americký internet rozdelí na korporátne naleštenú, sterilne inkluzívnu a politicky korektnú časť a tá druhá časť sa vráti do deväťdesiatych rokov, kedy bolo na sieti dovolené skoro všetko. To samozrejme znamená, že sa tam budú vyskytovať aj rozliční „potulní“ kazatelia šíriaci svoje často pomýlené názory, čo bude slúžiť na jeho diskreditáciu.
V USA už dlhodobo existujú dva odlišné svety, ktoré stoja na úplne iných základoch. Kým progresívci nerešpektujú drobných ľudí a ich súkromný majetok (ten svoj a majetok veľkých korporácií, svojich sponzorov, samozrejme áno), tak trumpovci v duchu Otcov zakladateľov nerešpektujú vládnucu vrstvu a politikov, ktorých považujú za nutné zlo. To, že majú pravdu dokazuje aj pokrytecké mlčanie predstaviteľov Demokratickej strany, kedy prekvapujúco ani jeden z nich neodsúdil použitie sily zo strany polície a nepožiadal o jej zrušenie.
Ondrej Figuli
