Uplynulú nedeľu sa v Panteóne slovenských dejateľov v obci Čakajovce uskutočnila ako po iné roky milá slávnosť na pripomenutie si vzniku slovenskej štátnosti. V malom parčíku v centre tejto obce miestny rodák Štefan Ľahučký postupne stvoril sochy viacerých slovenských dejateľov – od Bernoláka, cez Štúra, Hlinku, Rázusa či Štefánika. Oči však kľaje (zatiaľ!) jediná socha – prvého slovenského prezidenta Tisu. Ako sa dozvedeli účastníci spomienky, štátne orgány už nátlakom požadujú od samosprávy jej odstránenie v súvislosti so zákonodarstvom, ktoré znamená len ďalšiu tzv. kultúru vymazávania. V našich podmienkach sa tento kultúrny boj obmedzuje takmer výlučne na obdobie prvej Slovenskej republiky 1939 – 1945.
Po Varíne, ktorý dlho odporoval a držal jedinú ulicu pomenovanú po prvom prezidentovi a kapituloval až po sérii protiprávnych súdnych rozhodnutí, tak prichádza na rad ďalší zálusk. Obecné zastupiteľstvo v Čakajovciach však týmto ohýbačom práva a histórie vyslalo jasný signál, keď na ich teroristické vydieranie jednohlasne odpovedalo: socha ostane na svojom mieste! Ide o neprípustnú retroaktivitu, keď majú byť odstraňované diela či názvy, ktoré boli prijaté ešte v 90.-tych rokoch – zjavne v časoch väčšej demokracie a slobody slova, na rozdiel od dnešných totalitárnych neomarxistických časov.
Príjemným oživením spomienky bola návšteva štábu verejnoprávnej televízie, ktorá na miesto spomienky prišla vraj náhodne, v súvislosti práve s nakrúcaním reportáže o soche prezidenta Tisu. Z diskusie s týmito mladými novinármi vzišiel pocit, že sa o tému zaujímajú hlbšie a snažia sa ju pochopiť vo svojom celku. Prekvapilo ich, že spomienok sa zúčastňovalo aj 1500 ľudí, ako aj to, že na odhalení prvého osadeného dvojkríža sa v 90.-tych rokoch zúčastňovalo aj vtedy vládne KDH. Dnes sa však už o takúto tému sotva oprie, keď ju za hlavu zahodila aj SNS, ktorá sa v tejto veci tiež kedysi angažovala. Mnoho ľudí na spomienke bolo nadšených z prítomnosti verejnoprávneho média, nazdávajúc sa, že vznikne azda z podujatia pozitívna reportáž. No druhá časť zúčastnených napriek sympatickému výkonu novinárov sa k tejto otázke postavila skepticky, nakoľko negatívne zobrazovanie čohokoľvek súvisiaceho so slovenskou štátnosťou je nie pravidlom, ale priam povinnosťou už celé roky. Nuž, uvidíme.
Pravoslav Kaltenbach
