V uplynulých dňoch poštové schránky slovenských domácností zaplavili okrem obvyklých nánosov akciových letákov hypermarketov, aj ďalšie enviromentálne hrozby. Jednak tzv. „Pravé noviny“, vydané SaS na zrejme recyklovanom papieri a ako odpoveď leták o „gambleroch“ nesúci znaky značnej politickej demencie, tak príznačnej pre Smerohlas a celkovo kryptokomunistov s ich povestnou tuposťou.
Keby oba tábory neboli tak neskonale trápne, možno by to bolo aj smiešne. Špinou sa totiž obhadzujú sluhovia jedného pána – (údajnej) liberálnej demokracie. Kam bačovanie oboch táborov doviedlo našu krajinu, to je vidno najlepšie na nastupujúcej konsolidácii verejných financií, ktorá od čias dzurindovskej hrôzovlády a zlodejskej klausovsko-havlovskej šokovej terapie nemá v histórii obdobu.
Čo oba antagonistické tábory spája, je boj proti domnelému „extrémizmu“ – teda voči všetkým, majúcim tú drzosť kritizovať ich zlodejstvá, nekompetentnosť, či servilnosť voči zahraničným tútorom – nielen nadnárodným korporáciám , ale i jednotlivým globálnym hráčom. Súčasná vláda sa snaží tváriť po vzore Orbána, ako robí politiku na všetky svetové strany. Otázne je, čo si z tých svetových strán prináša.
Napríklad také fantozziovsko-fillinistické ministerstvo pod vedením Kamenického si po návšteve Číny osvojilo čínsky nápad s QR kódmi, ktoré v Číne majú ešte aj žobrajúci bezdomovci – týmto spôsobom je im možné odoslať almužnu. Keďže „vďaka“ digitalizácii sa hotovosť temer medzi ľuďmi nevyskytuje. Financkazisvet Kamenický sa ihneď nadchol a avizuje zavedenie platieb cez QR kódy aj u nás – vraj na trhoch aj za kilo papriky bude môcť byť takto platené. Samozrejme, všetko k spokojnosti zákazníka. Že predajcu následne cez transakčnú daň a daň z príjmu ošklbú, na to netreba brať ohľad. Doba kešu totiž skončila – tá bola len v čase, keď kšeftovali Kamenického spolustraníci.
Pravoslav Kaltenbach
