V prvom rade to, ako sa stal obeťou politických hier, kedy mu nakukali najväčší slizkí politickí oportunisti grupujúci sa v Hlase-SD, že keď vystúpi voči insitnému zradcovi národných síl Dankovi a jeho snahe olúpiť Hlas-SD o funkciu predsedu parlamentu, potom oni podporia jeho kandidatúru na post ministra životného prostredia. No nielen to, falošní socdemáci rozohrali hru aj s Dankom, a tak oboch kohútov poštvali proti sebe, tváriac sa, že oni nič, oni muzikanti. Samozrejme pod dohľadom Fica, ktorý sa tvári ako kamarát všetkých.
Fico túto falošnú hru dokonale ovláda, veď ňou pochoval aj takých politických matadorov ako Mečiar, Slota, či Bugár, takže obohrať egomaniaka nezvládajúceho vlastné emócie Danka, tobôž neskúseného Huliaka je hračkou. Súčasne vytvoriť dojem, že za všetok svár a nezdar môžu práve oni a on si pritom v závetrí pokojne rieši svoje čierne dielo. Ficovi v podstate už o nič nejde, novelou trestného zákona si sebe a svojim komplicom de facto udelil amnestiu, zabezpečil sa aj do budúcna a nepríjemnosti, ktoré jeho kohorta stvorila, veľmi rád odovzdá progresívcom, podobne, ako keď v 2020 svoju moc odovzdal v zastúpení korunného princa Pellegriniho do rúk Matovičovi a jeho kompánie. To pritom nemohol tušiť, aké šťastie ho postretne, že sa priam narodil pod šťastnou červenou hviezdou. Spoliehal sa totiž len na nemohúcnosť štvorlístka Matovič-Sulík-Kollár-Kiska, pripomínajúcu bandu z filmu „Poklad na striebornom jazere“, ktorá sa v záchvate vidiny zlata medzi sebou vyvraždila. S okolnosťami covidu a vojny na Ukrajine nerátal však ani samotný Fico, o to ich však lepšie zneužil, hoci sám by nepostupoval príliš inak. Uniknuté rozhovory cez nevypnuté mikrofóny z konca vlády Pellegriniho (ktorý prvý vyhlásil plošný lockdown) na tlačovke so Sakovou odhalili ich radosť, ako manažment pandémie prevezme niekto iný, na koho budú potom môcť zvaliť vinu.
Ibaže opätovný návrat k moci musel dať bodku aj za touto otázkou. Ako to býva pravidelne v prípade lží Smerohlasu, aj teraz sa k slovu dostal oportunizmus – svojich konšpiračných boľševických úderníkov (Blahu, mladého Kaliňáka, či Laššákovú) poslal za odmenu do Bruselu, brať za klamanie socdemáckych naivných voličov rozprávkový plat od nenávidených bruselských súdruhov. A súčasne svojim prisprostejším súdruhom z SNS prihrali čo oni sami vo svojej sprostote požadovali – vyšetrovanie pandémie, porátanie sa s mimovládkami a ďalšie nepríjemnosti, ktorých sa Smerohlasáci radi zbavili a umyli si nad nimi ruky.
Zvolením Pellegriniho za prezidenta aj s podporou SNS, či maďarskej Aliancie, ktorá sa tiež nádejala na kadečo, sa pre Fica a jeho kamarilu v podstate úkol splnil, ďalej to bude už len čoraz nepríjemnejšie. Najmä s opatreniami, ktoré akoby vyšli z dielne účetního Fantozziho a Filliniho. Fico už nehanebne pošliapal po všetkom čo sľuboval a za čo kritizoval matovičovsko-hegerovsko-ódorovské peklo – on ho aj prekonal. Takže už nemá dôvod viac sa čo zdržiavať, svojimi opatreniami ukľudnil trhy, aby našu guberniu mohol ďalej zadlžovať a oligarchia ju vyciciavať. Lenže to smrdí skorou politickou smrťou, z ktorej sa už zázračne reinkarnovať ako po roku 2018 nemusí. Ibaže…
Ibaže by sa našiel hlupák najlepšie z vnútra koalície, ktorý by ju povalil, ako kedysi Sulík Radičovú. Potom by Smerohlas nestratil, naopak, len získal, lebo voliči SNS by zaiste nevolili PS či SaS, ani nič podobné, maximálne Smer či Republiku, ktorá sa už teší na rolu nového toaletného papiera pre Smerohlasácku bandu. To všetko treba stihnúť čím prv, ešte než sa borovičkovým voličom Smeru v hlavách aspoň trocha vyjasní. A to bude najneskôr po zavedení transakčnej dane – akou náhodou – až od 1. apríla 2025! Dovtedy by Smerohlasáci strašiaci progresívcami mali obhájiť volebné zisky a do vlády dokopať vydierateľné a strečkujúce KDH, prinajhoršom Republiku, ktorá je priam posadnutá oddať sa boľševickej perverzii.
Huliak a spol. nepremrhali historickú šancu. Premrhali len svoj kredit a dopustili, aby z nich vyrobili nástupcov Jána Ľuptáka s jeho Združením robotníkov Slovenska z čias Mečiarovej vlády. Premrhajú ju definitívne vtedy, ak Ficovi dovolia ujsť od zodpovednosti za to, čo navymýšľal a plánuje zvaliť na nich. Byť Huliakom, stojím pri Ficovej vláde (keď sa k nej tak oddane hlásili) až do konca. Lebo Huliakovci si svoj osud už vybrali a je nezmeniteľný. Ale do politického pekla môžu so sebou stiahnuť aj tvorcu svojho osudu – Fica. A to by bola skutočne obdivuhodná zásluha.
Pravoslav Kaltenbach
