Keď šelmy ulovia korisť a hostia sa na nej, zväčša v tesnej blízkosti sa už obšmietajú zdochlinári – hyeny – čo čakajú na zvyšky o ktoré sa môžu s pôžitkom im vlastným poruvať. Nič iné nemožno povedať o situácii, kedy si brúsia zuby na vojnou zmietanú Ukrajinu viacerí – niektorí úplne otvorene, ďalší len tak akoby „medzi rečou.“ Netýka sa nás to? Naozaj? Ibaže môže veľmi rýchlo.
Že tak robí atómovými zbraňami rinčiaci bývalý prezident a premiér Ruskej federácie Medvedjev či kremeľskí režimoví posluhovači, ktorí už v roku 2022 ponúkali parceláciu Ukrajiny okolitým štátom, to by bolo ešte pochopiteľné. Ibaže po nástupe Trumpovej administratívy je to ešte zložitejšie. Už aj USA chcú Ukrajinu neskrývane koristiť – zatiaľ ako návrh predložili ťažbu nerastných surovín. A Rusko povzbudené ústretovým vyjednávaním zo strany USA už ústami svojich režimových bábok neváha snívať o rozdelení si Európy ako v Jalte.
Čo bude znamenať spadnúť pod vplyv východu, to je dobre predpovedateľné. Nielen, že s tým máme skúsenosť, ale čo je horšie, voľakedajší pakt Ribentropp – Molotov teraz v podaní možného paktu Trump-Putin je oveľa horší. A aj budúca Mníchovská dohoda. Pretože pred vyše 80-rokmi naši ľudia mali jasno v tom, že trhanie územia a národa je neprijateľné. Dnes, po boľševickom spracovávaní nepretržite od roku 1945 ešte aj taký predseda výboru slovenského parlamentu pre obranu a bezpečnosť R. Glűck nominovaný tými „najslovenskejšími“ zo slovenských boľševikov zo Smeru-SD, pred časom odoprel výkon vojenskej služby a tým aj bránenie Slovenskej republiky pred agresorom. Nečudo, keď na Slovensku je oslavované tzv. SNP, ktoré podľa dodnes platných ideologických nastavení malo byť údajne vyvolané pod zámienkou obnovy Československa, likvidácii Slovenskej republiky a faktickom nástupe komunizmu a stalinistických čistiek, ktoré aj vyvolalo. Česť totálnej porobe, ktorá sa oslavuje dodnes.
Takže kto si nakoniec podelí Ukrajinu? Budú to naozaj tak obmedzene zaslepení tzv. zdochlinári, ktorí si neuvedomujú, že budú ďalší na rade? Maďarsko, Poľsko aj Rumunsko už túto chybu raz spravili. Otázne je, či ju vo svojom zaslepenom revizionizme a iredente spravia znova a stanú sa užitočnými idiotmi pre Medvedjeva a ostatných, ktorý len na tento krok čakajú. Ale potom našim domácim súdruhom a ich fanúšikom ostanú len oči pre plač, lebo hranice sa naozaj stanú relatívnymi a iredenta spoza Dunaja, s ktorou dnes hrdo kolaborujú, sa prihlási o slovo s nevýslovnou razanciou. A najmä dôsledkami.
Pravoslav Kaltenbach
