Eduard Chmelár sa nedávno vyjadril s obdivom o premiérovi R. Ficovi ako o politikovi, ktorý nemá na slovenskej politickej scéne konkurenciu – ovláda vraj stratégiu moci a politickú šachovú partiu hrá o dva ťahy pred svojimi súpermi. Zhrnuté športovým žargónom – svojich politických súperov drví ako neporaziteľný gigant kvalifikantov, ktorí sú na olympiáde len do počtu. Chmelár ako príklad Ficovej perfektnej stratégie uviedol jeho ťah s odvolaním Šimečku z postu podpredsedu parlamentu. Nedávalo to vraj zmysel, ale teraz v celkovom kontexte to zmysel už dáva: Fico si vyrobil pre seba prijateľného fackovacieho panáka – z ukrivdeného Šimečku totiž vytvoril vodcu opozície a súčasne tak odstavil ťažšieho súpera – nepríjemného Korčoka na ktorého sa pomaly zabúda.
Zdesenie, ktoré zavládlo po Ficovej návšteve Kremľa a Putina je tiež z dielne geniálnych Ficových ťahov (alebo jeho poradcov). Burcujúci užitoční idioti z radov progresívcov si totiž neuvedomujú, že konajú medvediu službu – svojím pobúrením utvrdzujú smerohlasácke ovečky, že to ten Fico naozaj robí dobre a plní všetko, čo natáral na všetky svetové strany. Lebo odsudzovať Fica, že bol vyjednávať o plyne či o konci vojny sťa agent so špeciálnym povolením – to je len posilňovanie kultu jeho osobnosti v očiach zmanipulovaných voličov. Namiesto ideologických fráz o návšteve vraha či teroristického štátu, hociako pravdivých, postačili by jednoduché otázky: Čo sa vybavilo? Bude tranzit aj naďalej? A ak, kadiaľ, ako?Skončí sa vojna? Či len Putin a kremeľskí blahosklonne prijali poníženého služobníka, ktorým svojim spôsobom vlastne skryte opovrhujú? A ako je to vlastne s oným „ani náboj Ukrajine“, keď sa tam zo Slovenska veselo ďalej lifrujú zbrane zo zbrojoviek so štátnou účasťou a s vývoznými certifikátmi schválenými príslušnými slovenskými štátnymi inštitúciami?
Myšlienka návštevy Moskvy nie je nová – Fico avizoval už dávnejšie, že najneskôr v máji 2025 sa tam chystá na oslavy konca 2.svetovej vojny. A stalinista Blaha už po prebratí moci smerohlasom na jeseň 2023 navrhoval, aby Fico prišiel s myšlienkou na mierový summit v Bratislave. Vtedy bol zahriaknutý samotným Ficom, že do vopred stratených bojov sa nemieni zapájať. Čo sa teda zmenilo, že sa teraz už tejto vopred stratenej úlohy zhostil? Fico, dva ťahy pred politickou konkurenciou, to ide dať „na Orbána“ – odkiaľ úspešne preberá posledné roky Fideszácky know-how.
Jednak zalepí oči svojim verným – hľa – ako neohrozene napriek liberálno-progresívnemu odporu, bratislavskej homokaviarni a EÚ statočne a bez pomoci sa dokázal transportovať do a z Kremľa, kde ho hostili najväčší z najväčších. Išiel vybavovať plyn, istoty, koniec vojny! A že to nevyšlo? Nuž samozrejme – voči presile šorošoidov, ukronacistov, progresívnych transhomo genderistov sa inak ani nedalo – Orbánovi to takto prechádza s jeho bolestínskym výrazom a rétorikou už druhé desaťročie – prečo by to nefungovalo hoc nakrátko aj v našich zemepisných šírkach? Blaha to podrobnejšie vysvetlí vo svojom statuse.
Čo je ale najpodstatnejšie, krásne sa tým prekryje tzv. konsolidácia, problémy so stabilitou koalície a istota ťažkých časov. My sme sa tak snažili – ale to oni, oni za to môžu – za zvýšenie cien, za prepad ekonomiky, za pokračovanie vojny. My budeme naďalej pokračovať v politike na všetky svetové strany, za istoty pre našich ľudí, za „ani náboj Ukrajine“! A užívať si pritom impotentný brechot vykastrovanej progresívno-liberálnej opozície. Takto sa to robí do psej matere!
Štefan Mórocz
