Slovutný pán predseda vlády sa dnes v rozhlasových Sobotných dialógoch vyjadril k ďalšej „pálčivej“ téme, ktorá akiste jatrí rany obyvateľov Slovenska v časoch bezprecedentných konsolidačných opatrení. Už dlhšie pozorovať fetiš mocných zabetónovať sa pri moci zmenou volebných zákonov, no dosiaľ im na to chýbala väčšina, ktorá by tieto zmeny pretlačila cez parlament. A tak Orbánovský model, kedy strane stačí získať tretinovú podporu voličov a pri tom získať ale ústavnú väčšinu, je pre všetkých politikov inklinujúcich k autoritárskym praktikám doslova mokrým snom.
Dlhšiu dobu sníva o zmene volebného zákona koaličný Hlas-SD, pričom v jeho ponímaní má byť Slovensko podelené na volebné obvody podľa okresov. Tento navonok ľúbivý model oháňajúci sa rovnomerným zastúpením regiónov má však v sebe zakorenenú tradičnú nevyváženosť – v tomto prípade by sa vlastne premietol do väčšinového volebného systému, aký poznáme z volieb do VÚC, kde dominujú silné a veľké strany či koalície, naopak menšie strany temer nezískajú zastúpenie, hoci na celoštátnej úrovni získavajú aj 7 – 10% hlasov. Nehovoriac o tom, že na národnostne zmiešaných územiach, kde príslušníci najmä maďarskej menšiny volia prísne etnicky, by pre slovenských voličov voľby prakticky stratili zmysel, keďže by maďarského kandidáta trebárs v okrese Dunajská Streda či Komárno nevedeli prehlasovať, ani keby sa všetci slovenskí kandidáti vzdali v prospech jediného. Naopak súčasný model jedného volebného obvodu je spravodlivý – každý jeden hlas v rámci republiky sa počíta, žiaden neprepadne, nezhodnotí sa, každý má rovnakú váhu. A na rovnomerné zastúpenie regiónov predsa stačí nariadiť kandidujúcim stranám povinnosť zaradiť na kandidátku minimálne jedného kandidáta z každého okresu SR. Je potom len na voličovi, koho preferenčnými hlasmi posunie. To ale kleptokracii zjavne nevyhovuje, keďže jej cieľom nie je spravodlivé nastavenie volebných predpisov, ale naopak, čo najlepšie prispôsobenie si ich svojim temným cieľom.
Za údajne antidemokratickej vlády Mečiara v 90-tych rokoch sa mohla volieb zúčastniť strana, ktorá získala 1000 podpisov občanov na registráciu, žiadna kaucia sa neplatila. Dnes treba na založenie strany 10 000 podpisov a navyše volebnú kauciu 16600€ (ekvivalent kedysi značnej čiastky 500 000 korún). Fico sa dnes vyjadril, že to všetko je málo, lebo vraj máme vyše 100 strán (zabudol dodať, že väčšinu z nich v likvidácii a volieb sa pravidelne zúčastňuje tak cca 25 strán a hnutí, mnohé s podporou na úrovni štatistickej chyby, takže dokonca štát na ich angažovaní sa zarobí, keďže ich volebné kaucie prepadnú). Podľa Fica by sa mala kaucia zvýšiť aspoň na 500 000 € a kvórum na vstup do parlamentu na 7%. Tým by sa vraj „vyčistil priestor“ od dobrodruhov čo si založia stranu a idú do politiky s vabankom. Ale takto to nefunguje a to slovutný pán predseda dobre vie. Odhliadnuc od toho, že takéto prísne zákony majú možno v Erdoganovom polofeudálnom Turecku, treba sa zamyslieť, koho chce Fico vlastne postihnúť. Milionári Sulík, Matovič, Kollár či Danko by s kauciou problém nemali mať, horšie by to mohlo byť s oným 7% prahom zvoliteľnosti, čo sa týka aj KDH. A potom z druhej strany sú to strany, ktoré nemusia mať problém so ziskom 7% hlasov keď občas motyka vystrelí, no súčasne by mali problém dať dokopy pol milióna EUR na kauciu, prípadne riskovať jej prepadnutie v prospech štátu a to sa týka predovšetkým sezónnych subjektov typu ĽSNS, Republiky, KSS, či ďalších subjektov, ktorým sa v minulosti podarilo na prekvapenie ostatných prekročiť parlamentné brány.
Odpoveď je teda jasná: Ficova predstava je, že Smerohlas sa zabetónuje pri moci a jedinou opozíciou a konkurentom ostanú progresívci. A samozrejme ešte vypitvá národno-kresťansko-komunistické voličstvo SNS, Republiky, KDH a ĽSNS. Na naplnenie tohto sna Ficovi chýba ešte detail – zmena volebného zákona podľa jeho predstáv. SNS sa už v minulosti vyjadrila, že takúto zmenu nepodporí – keďže pre ňu samotnú by to znamenalo politickú samovraždu. Zaujímavý je ale postoj KDH, ktoré sa takejto zmene nebráni, navzdory logike. Pre KDH je rovnako ako pre iné malé strany táto zmena volebného zákona samovražedná a je preto nepochopiteľné, že deklaruje, že by takúto zmenu podporila. Potom je už len jediné vysvetlenie a to také, ktoré predniesli opoziční lídri v reakcii na stretnutie sa Fica s Majerským tesne po voľbách v jeseni 2023 – o čom vlastne rokovali a prečo predseda KDH Majerský k Ficovi nabehol ako poslušný mopslík? Spomínali sa vydierania, prísľuby, kšefty – ale čo bolo skutočnou príčinou stretnutia, ukáže len budúcnosť.
Pravoslav Kaltenbach
