Princíp právnej istoty je imanentnou súčasťou právneho štátu. Zákony postihujúce ľudí za činy, ktoré v čase ich vykonania neboli trestné, alebo zákony, ktoré si môže obžaloba a súd prispôsobiť na konkrétneho človeka podľa ľubovôle – to sú veci, ktoré výrazne právnu istotu občanov narúšajú.
6. mája tohto roku slovenská spravodajská agentúra SITA informovala o tom, že koncom apríla podal prokurátor obžalobu na Slavomíra D. „za prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, za prečin prechovávania extrémistického materiálu a za zločin rozširovania extrémistického materiálu s poukazom na závažnejší spôsob konania.“
Konkrétne šlo o to, že Slavomír Dlubač 13. septembra 2023 predával na jarmoku drevené srdcia, na ktorých boli – podľa prokuratúry – heslá Hlinkovej gardy. Podľa verejného vyhlásenia obvineného konala prokuratúra na popud udavača, ktorý bol na jarmoku prítomný.
O prípade informovalo niekoľko slovenských médií,1 vrátane tých veľkých.2 Každé sa však iba odvolávalo na agentúru SITA a zdržalo sa vlastného komentára. Prokremeľský portál Kulturblog priniesol 6. mája informáciu o tom, že na srdciach boli slová Andreja Hlinku „Za Boha, za Národ“.
Obrátili sme sa priamo na pána Dlubača. Ide o invalidného dôchodcu, ktorý ledva vyžije zo štátnej podpory, a preto si privyrába ručnou výrobou drevených sŕdc. Spýtali sme sa ho, čo bolo sa srdciach napísané. Pán Dlubač nechcel odpovedať, lebo sa bál obvinenia z opakovaného trestného činu.
Na našu otázku, či srdcia obsahovali okrem iného pozdrav Na stráž!, pán Dlubač odpovedal kladne: „Chcel som jedine prežiť, pretože už som zo zúfalstva skončil v nemocnici v umelom spánku. Totálne zúfalý, vyčerpaný. Chcel som len uživiť rodinu. A prežiť aj ja aspoň trochu dôstojne.“
Do väzenia za srdce?
Drevené srdcia „boli veci na zákazku, ktoré si zákazníci nezobrali“, tak ich pán Dlubač ponúkol na jarmoku. Čo všetko na nich bolo, keď mu teraz za ne hrozí väzenie? Išlo predovšetkým o pozdrav Na stráž!, ktorý používal český telocvičný spolok Sokol (1919 – 1939), slovenský skautský spolok Ústredie slovenských katolíckych skautov (1934 – 1938) a polovojenské zoskupenie Hlinkova garda (1938 – 1945).3
Ako nám prezradil pán Dlubač, okrem tohto nápisu obsahovalo srdce aj logo politickej strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko, čo je na Slovensku legálna, na Ministerstve vnútra SR registrovaná politická strana. Jediný problém teda môže predstavovať práve nápis Na stráž!.
Je pozdrav zakázaný?
Nie. Tento pozdrav na Slovensku zakázaný nie je.4 A v Ústave Slovenskej republiky stojí: „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“ Ako je teda možné, že zdravotne postihnutému človeku hrozí, že bude odsúdený ako extrémista za čin, ktorý zákon nepovažuje za zločin?
Problémom je novela trestného zákona z roku 2009, ktorej tvorcom bol vtedajší minister spravodlivosti, v súčasnosti prokremeľský politik schvaľujúci ruský útok na Ukrajinu Štefan Harabin.
Hlavný nedostatok tohto zákona jasne a stručne zhrnul vtedajší prezident Slovenskej republiky Igor Gašparovič, ktorý zákon vetoval: „upravuje problematiku trestnoprávneho vnímania extrémizmu bez toho, aby pojem ‚extrémizmus‘ priamo definoval.“
Zoznam zakázaného
Na Slovensku jestvuje príručka, obsahujúca „extrémistické“ symboly, avšak nebola zverejnená – dostali ju iba niektoré policajné útvary a podľa nami overených informácií aj pár stredných škôl. Ani v tejto príručke však nenájdeme nič, čo by pán Dlubač stvárnil na srdciach, ktorých výroba a predaj mu zabezpečujú žiť aspoň o čosi dôstojnejšie v štáte, ktorý ho namiesto pomoci ničí.
Je Slovensko jediné?
20. mája tohto roku Ústavný súd Ruskej federácie rozhodol, že človek na území RF môže byť stíhaný aj za činy, ktoré v čase ich vykonania neboli trestné, čo však po trestných stíhaniach za fotky kostolov už nikoho neprekvapí. Kým o Rusku je už dávno známe, že jeho občania majú nulovú právnu istotu, právny systém Slovenska je pre neslovenskú verejnosť úplne neznámy, a – povedzme si otvorene – aj mnohí Slováci sú voči svojim súkmeňovcom súdeným podľa protiextrémistického zákona ľahostajní. Avšak v spojitosti s lex atentát (zákon o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR) či v spojitosti so zoznamom „rizikových“ kníh by si aj metapoliticky neaktívna časť Slovenstva mala uvedomiť, že to nie je prča.
Kto bude ďalší?
„Protiextrémistická“ činnosť druhej Slovenskej republiky sa už dotkla mnohých – Marián Magát, Jakub Škrabák, Jaroslav „Reborn“ Pagáč, obchod Arkona, ukrajinská kapela Nokturnal Mortum, Rastislav Rogel, Dávid Kúrňava, Michal Buchta, Ján Pastuszek a mnohí iní. No a prípad Milana Mazureka ukazuje, že štát to „vie“ aj podľa iných paragrafov.
Autor: Ladislav Kúšik
1 https://sia-news.com/predajca-ktory-na-jarmoku-ponukal-srdcia-s-heslami-hlinkovej-gardy-celi-obzalobe/; 2. https://economics.sk/ine-spravy/spravy/slovensko/predajca-ktory-na-jarmoku-ponukal-srdcia-s-heslami-hlinkovej-gardy-celi-obzalobe/; 3. https://www.sportdnes.sk/slovensko/predajca-ktory-na-jarmoku-ponukal-srdcia-s-heslami-hlinkovej-gardy-celi-obzalobe/; 4. https://spravy.pozri.sk/clanok/predajca-ktory-na-jarmoku-ponukal-srdcia-s-heslami-hlinkovej-gardy-celi-obzalobe/1582787
2 https://dennikn.sk/minuta/3976415/; 2. https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/709074-na-jarmoku-predaval-drevene-srdcia-s-heslami-hlinkovej-gardy-muza-obzalovali-z-extremizmu/
3 KÁRPÁTY, Vojtech: Symbolika Hlinkovej gardy. In: Pamäť národa. Ročník VIII, č. 4, 2012, s. 3 – 24.
4 Hoci súdna prax naznačuje čosi iné: https://www.piestanskydennik.sk/2020/01/28/za-gardisticky-pozdrav-na-straz-penazny-trest-pattisic-eur/
