V Anglicku sa 30. júla zdvihla vlna nepokojov, pri ktorých dochádza k stretom medzi domácim obyvateľstvom, kolonistami a bezpečnostnými zložkami. Vari už konečne došla európskemu človeku trpezlivosť? Aké ponaučenie z udalostí v Anglicku by si mali vziať európski nacionalisti?
V pondelok 29. júla 2024 útočil na tanečnej škole v Southporte v Anglicku mladý černoch – výsledkom jeho besnenia sú tri mŕtve dievčatká, pričom ďalších desať ľudí utrpelo vážne a ľahšie zranenia. Išlo o kolonistu/imigranta druhého pokolenia – narodil sa vo Walese rodičom prišlým z africkej Rwandy.
Rozsiahly a na slovenskej mediálnej scéne prvý rozbor udalostí poskytlo azda jediné profesionálne spravodajské médium, pri ktorom stojí za to platiť predplatné. Článok má titulok Po sérii hrozivých útokov od migrantov sa zdvihla vlna protestov, vláda však rieši hlavne domáce obyvateľstvo.
O akom rade hrozivých útokov zo strany kolonistov sa tam píše, ak všetky médiá kladú dôraz na útok nožom v anglickom Southporte? Autor článku Harrison Pitt píše: „Len za minulý týždeň (vo vzťahu k 7. augustu, pozn. red.) sme boli svedkami toho, ako Nigérijčan Anthony Esan takmer na smrť dobodal britského vojaka, pakistanskí mladíci v Manchestri udreli policajtku do tváre a v Southende došlo k bitke mačetami.“
Čo majú tieto zločiny spoločné s vraždením v southportskej tanečnej škole? Všetky zločiny rasových cudzincov boli vykonané v jednej krajine Spojeného kráľovstva (do roku 2000 v slovenčine uvádzané ako Veľká Británia) – v Anglicku.
Aj táto skutočnosť spôsobila, že demonštrácie Britov sa z Anglicka nerozšírili do Walesu ani do Škótska. Na druhej strane, v Severnom Írsku došlo k čomusi neuveriteľnému – k zbrataniu írskych nacionalistov a britských lojalistov, ktorých dovedna spojil spoločný nepriateľ. Spojenými silami napokon ukázali, že stoja po boku svojich súrasovcov k Anglicku. Sudca v Severnom Írsku sa nechal počuť, že na kauciu nebudú prepustení ani ľudia, ktorí sa na protesty prišli iba pozrieť a nedopúšťali sa žiadnych výtržností a násilia.
(Ne)uskutočniteľnosť reemigrácie
Uchýlili by sa Briti k demonštráciám, keby jestvovalo zákonné východisko? Možno nie. Jestvuje v súčasnosti legálne východisko? Ako sa to vezme. Keď v roku 2011 polícia pri zásahu zastrelila černošského zakladateľa zločineckej skupiny, vyvolalo to demonštrácie nebieleho obyvateľstva (na spôsob neskoršieho Black Lives Matter), no v konečnom dôsledku až 41 % súdených predstavovali belosi.
V roku 2020 minister spravodlivosti Škótska Humzai Yousaf vyjadril nespokojnosť s tým, že významné štátne posty zastávajú hlavne belosi, a nie imigranti ako on. Po voľbách v roku 2019 sa počet nebelochov v parlamente zvýšil štvornásobne, čo súvisí aj so zvýšeným počtom nebielych voličov v krajine. Ako sme už totiž písali inde, rozrastajúce sa menšiny v Európe ovplyvňujú domácu politiku, keďže politici si musia získavať aj ich náklonnosť.
Vráťme sa teda k vyššie položenej otázke: či jestvuje v súčasnosti legálne východisko? Jestvovať jestvuje: reemigrácia. Nejde o nič neuskutočniteľné, a nacionalisti neustále dostávajú túto možnosť riešenia neudržateľného stavu v Európe do povedomia čoraz širších vrstiev európskeho ľudu.
Otázne však je, nakoľko je reemigrácia uskutočniteľná v krajine, v ktorej nielen že domáci politici (ako napr. ministerka vnútra Spojeného kráľovstva Yvette Cooperová) stoja na strane cudzincov, ale priamo cudzinci zodpovedajú za správu krajiny – ako napr. ministerka spravodlivosti Spojeného kráľovstva Shabana Mahmood (pôvodným menom شبانہ محمود), ktorá dala „krajnej pravici“ – ako ona demonštrujúcich Britov nazýva – jasne najavo, že brániť záujmy a životný priestor Britov bude v Británii tvrdo trestané.
Premiér Spojeného kráľovstva a dobre známy etnomasochista Keir Starmer uplatňuje voči obyvateľom krajiny dvojaký meter, za čo si od Britov vyslúžil prezývku Two-Tier Keir, teda Keir dvojakého metra (doslova dvojúrovňový Keir), ktorá sa stala hlavným heslom demonštrantov – tí sa totiž vo svojej krajine necítia bezpečne: ak aj prežijú útok zo strany kolonistu, postihne ich trest zo strany štátu za prejavenie nespokojnosti s nadprávami kolonistov.
Premiéra kritizuje aj podporovateľ britských protestov Elon Musk – Američan, podporujúci na oko protiimigrantskú politiku Donalda Trumpa, a otvorene vystupujúci proti pomoci ťažko skúšanej Ukrajine.
Ale pozrime sa tvrdej pravde do očí: o akom legálnom spôsobe boja proti režimu môže byť reč, ak nacionalista Sam Melia bol začiatkom tohto roku odsúdený na dva roky odňatia slobody za výrobu a rozširovanie nálepiek? Išlo o nálepky s nápismi „v roku 2066 budeme vo svojej vlasti menšinou“, „zastav masovú imigráciu“, „odmietni bielu vinu“, „zastav protibelošské znásilňovacie gangy“ či „ľúb svoj národ“.
Poučenie pre nacionalistov na Slovensku i v celej Európe
- Neeurópania, a nie iba islam
Súdený Axel Rudakubana nie je moslim – jeho rodičia pochádzajú z krajiny, v ktorej moslimovia predstavujú zhruba 5% menšinu. Synovia a dcéry Európy musia konečne pochopiť, že podstata hrozby pre budúcnosť Európy nespočíva len v islame, ale predovšetkým v nebielych kolonistoch ktoréhokoľvek pokolenia, a to bez ohľadu na ich pohlavie, náboženské vyznanie, politickú príslušnosť či sociálne postavenie. Áno, moslimský kolonista môže byť extrémistickejší ako kolonista ateistický či kresťanský, no samotné náboženstvo je až druhoradá záležitosť. Odborníkom je už všeobecne známe, že „v tomto storočí sa rast spomalí vo všetkých častiach Zeme s výnimkou Afriky, kde by sa subsaharská populácia mohla do roku 2100 až strojnásobiť.“ Kam sa táto „populácia“ vyberie za lepším životom, je už teraz jasné – a či to bude populácia moslimská, kresťanská alebo animistická, to bude našim deťom jedno – na podstate to zmení máločo. - V jednote je sila
Zatiaľ čo írski nacionalisti v Severnom Írsku bok po boku s britskými lojalistami bojovali za budúcnosť svojich detí, Walesania a Škóti sa masovo na stranu svojich pokrvných bratov nepripojili. Ak má Európa zostať európskou, musíme zanechať staré spory. Názorným príkladom nech sú Rusíni na Ukrajine, ktorí majú dlhodobé spory s vládou v Moskve a potom v Kyjeve od roku 1945, no teraz stoja po boku svojich ukrajinských bratov na stráži Európy. Podobne Slováci a Maďari na Slovensku majú spoločného nepriateľa – deliť sa na Slovenstvo, Maďarstvo, nacionalistov, národovcov, patriotov a vlastencov sa nám môže v osudovej chvíli európskych dejín škaredo vypomstiť. - Polícia stojí na strane režimu
A režim zas na strane neeurópskych prisťahovalcov. Polícia ani nateraz nedokáže/nechce chrániť naše deti, ktoré „sú prepadávané spravidla malými rómskymi spoluobčanmi“ – nádejať sa teda, že tá istá polícia bude v prípade nepokojov stáť na našej strane, je hlúpe. Znásilňovanie, vypaľovanie, zastrašovanie, vydieranie, útoky nožmi, mačetami i nelegálne zaobstaranými strelnými zbraňami – to je pravá tvár kolonistov, proti ktorým stojí na jednej strane nečinnosť bezpečnostných zložiek, na druhej strane pripravený, telesne a duševne zdravý Európan.
Autor: Ladislav Kúšik
