V ázijskom Singapure sa dlhodobo boria s problematikou smetí. Tento štát je známy tým, že na uliciach nehodno odhodiť ani papierik či žuvačku, pretože ak vás pri tom prichytí všadeprítomná poriadková polícia, bez vyzvania schytáte úder obuškom po chrbte a svoj odpad si musíte aj odhodiť do smetnej nádoby. Krajina dokonca prišla s ambicióznym plánom nulovej tvorby smetí:
Aký to rozdiel voči našim končinám, kde sa nakladanie s odpadmi síce zlepšuje, ale v rámci myslenia mnohých bežných ľudí ostáva hlboko zakorenené, že čo oči nevidia, to srdce nebolí. A tak divoké skládky utešene rastú, lebo bordel v priekopách, rigoloch či v lesoch nie je predsa na pozemku mojom. Takéto nezodpovedné správanie je priam nepochopiteľné, nakoľko pri súčasnej recyklácii možno väčšinu odpadov odovzdať bezodplatne. A už úplne nepochopiteľné je správanie sa ľudí v kontajnerových stojiskách na recyklovaný odpad, ktoré sú nezodpovednými a neprispôsobivými doslova vyplienené. Nepomáha ani uzamykanie, či čipy, hordy rabovačov kontajnerov zanechávajú po sebe dokonalú spúšť, ktorú po nich musia z daní ostatných upratovať iní. Nepomáha nič, a tak vyvstáva otázka, či singapurské „napomenutia“ po chrbte by v rámci zákonných hmatov a chvatov ako ich opisuje trestný zákon, neboli určitým riešením.
Pravoslav Kaltenbach
