Lotyšská vláda jednomyseľne schválila nové školské osnovy, ktoré od roku 2026 postupne zrušia výučbu ruského jazyka. Podľa lotyšskej premiérky Eviky Siliny ide o dobrú správu pre Lotyšsko, ale menej pre Vladimíra Putina, ktorý svoju inváziu na Ukrajinu okrem iného zdôvodňoval aj potrebou ochrany rusky hovoriacej menšiny v krajine.
V súčasnej politickej situácii sa menšiny chtiac-nechtiac stávajú nástrojom politického boja. Napríklad turecká menšina v Nemecku má vďaka volebnému právu vplyv na domácu politiku, ktorá sa tak musí z vnútropolitických dôvodov riadiť aj záujmami Turecka. Podobná situácia je aj napríklad vo Francúzsku, či Veľkej Británii, kde sa otázka Gazy stala silnou témou v nedávnych parlamentných voľbách.
Rusko svoje menšiny a ich „ochranu“ využíva ako zámienku na rozširovanie svojho vplyvu a v prípade Ukrajiny na rozpútanie vojny. V krajinách EÚ sú zas nástrojom vplyvových operácií, alebo rovno špionáže. Bolo by naivné domnievať sa, že postihnuté krajiny sa budú na tento vývoj pozerať so založenými rukami a budú podporovať, či tolerovať rast nepriateľskej populácie na svojom území, čoho dôsledkom je aj spomínané opatrenie lotyšskej vlády. Priaznivci ruského mainstreamu, ktorí s týmto opatrením nesúhlasia by sa mali sami seba spýtať, či by ich reakcia bola rovnaká, ak by išlo o moslimskú menšinu niekde v EÚ.
V Lotyšsku sa ako prvý cudzí jazyk spravidla vyučuje angličtina s tým, že od štvrtého ročníka sa začína s druhým cudzím jazykom, ktorým je obyčajne ruština. Tá je rozšírená hlavne z dôvodu, že Lotyšsko trpí nedostatkom kvalifikovaných učiteľov iných cudzích jazykov a ako druhý cudzí jazyk sa vyučuje takmer na polovici lotyšských škôl.
Podľa nových pravidiel si od roku 2026 budú môcť študenti ako druhý cudzí jazyk zvoliť len úradný jazyk Európskej únie, alebo Európskeho hospodárskeho priestoru, alebo jazyk, ktorého používanie je upravené medzinárodnými dohodami o vzdelávaní.
K návrhu zákona prišlo v priebehu dvoch týždňov viac ako 300 pripomienok napríklad s odôvodnením, že deti nemožno obmedzovať v učení sa ich rodnému jazyku, čo však naráža na fakt, že rodný jazyk by sa deti mali učiť hlavne doma a nie v „cudzej“ škole.
Ondrej Figuli