Finálne znenie zmluvy o výstavbe železničného koridoru, ktorý bude obchádzať územie Ruska bolo podpísané v Pekingu v júni tohto roka, pričom kirgizský parlament, zmluvu schválil už o necelé dva týždne. Samotné rokovania o zmluve trvali neuveriteľných 27 rokov a to, že sa jej podpis uskutočnil dva roky po začatí „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine naznačuje, že vplyv Ruska, ktoré túto zmluvu v zákulisí sabotovalo, v tomto regióne klesá a novým hegemónom v oblasti sa stáva Čína.
Podľa diplomatických zdrojov ruská strana nie je z tohto projektu „nadšená“, keďže oslabuje jej pozíciu v regióne a zároveň znamená znížené príjmy z tranzitných poplatkov. Otvorene sa však proti projektu bojí vystúpiť, keďže by to znamenalo otvorený konflikt s Čínou, od ktorej je Rusko čoraz viac a viac závislé.
Začiatok stavebných prác je naplánovaný na október 2024 a tento 400 až 500 kilometrový úsek železnice bude dôležitým prvkom v čínskej snahe o vybudovanie novej Hodvábnej cesty – Belt and Road Initative.
Stavba železnice prichádza v dobe, keď viacerí prepravcovia prestali využívať ruské územie na prepravu svojich tovarov z Číny do Európy, a preto je pre Čínu kriticky dôležité mať pod kontrolou aj alternatívne dopravné koridory. Trasa cez ruské územie je vnímaná ako nespoľahlivá, keďže sa môže kedykoľvek a bez varovania uzavrieť.
Podľa uzbeckého prezidenta Shavkata Mirziyoyeva bude odhadovaný objem prepravy okolo 15 miliónov ton za rok a cesta do Európy sa skráti o 7 dní. Zároveň sa očakáva, že popri trati bude vybudovaná zodpovedajúca infraštruktúra v podobe skladov a terminálov.
Trať bude začínať v meste Kashgar, ktoré sa nachádza v Číne, v Ujgurskej autonómnej oblasti. Ďalej bude pokračovať cez Torugart, Makmal a Jallal-Abád v Kyrgizstane smerom do mesta Andijan v Uzbekistane. Tam sa napojí na už existujúcu železničnú sieť, zjednodušujúc tak dopravu smerom do stredoázijských krajín, Turecka, či Európy.
Na tento účel bol založený spoločný podnik, kde Čína bude držať 51% podiel, Kyrgyzstan a Uzbekistan budú mať rovnako po 24,5%. Kyrgyzstan zároveň s Čínou podpíše separátnu investičnú dohodu, ktorá dá Číne kontrolu nad kirgizskou časťou železnice a to dovtedy, kým sa z jej výnosov nesplatí jej výstavba. Tu by si však Kyrgyzstan mal dávať pozor, pretože podobné dohody Čína používa na uvrhnutie svojich partnerov do dlhového otroctva, ako sa mohla v nedávnej dobe presvedčiť Srí Lanka. Tá si aj napriek varovaniam o nerentabilite zobrala obrovskú pôžičku na vybudovanie druhého nákladného prístavu, pričom tá sa mala splácať z budúcich ziskov a zvýšeného objemu prepravy tovaru. Ako sa však dalo očakávať, nárast prepravy bol oveľa menší, ako bol plán a srílanská vláda sa dostala do problémov. A keďže Čína nie je veriteľ, ktorý na rozdiel od západných krajín, či MMF, dlhy odpúšťa, čínska strana prístav na 99 rokov prevzala do svojho vlastníctva a okrem iného si tam jednostranne zriadila vojenskú základňu, čím vystavila nevinných Srílančanov hrozbe úderu indických rakiet, či rovno jadrových zbraní.
Ondrej Figuli
