Po rokoch „urputných“ bojov kultúra vymazávania opäť slávi úspech. Jediná ulica pomenovaná po prvom slovenskom prezidentovi v obci Varín už bude minulosťou. Nepomohol názor verejnosti, odpor zastupiteľstva, referendum – progresívny valec ide svoje a nemohlo to ani inak dopadnúť v čase zúriaceho etnomasochizmu a sebabičovania. Už len protiprávne odstránenie tabuliek s názvom ulice, ktoré svojvoľne previedol svojho času „umelec“ Kalmus, čím naplnil skutkovú podstatu ničenia verejnoprospešného zariadenia, sa prešlo mlčaním kompetentných. To všetko len dosvedčovalo, že záujem vládnych socialisticko-boľševických demokratov je totožný so snahami neomarxistických progresívcov, a že sú to sluhovia rovnakého pána. Samozrejme netreba zabúdať na „národniarov“, ktorí nepohli ani prstom a neozvali sa ani s minimálnym náznakom protestu, či polemiky. Ulica, ktorá prežila 90.-te roky, mečiarizmus, dzurindovskú hrôzovládu a všetkým snahám čelila až do príchodu „slušných ľudí v politike“ a tej „najproslovenskejšej“ vlády najprv v podobe hrádze proti „extrémizmu“ a dnes proti „progresivizmu.“ Viac sme sa kauze Tisovej ulice venovali v magazíne Reconquista č. 42 a č. 48: