Po nedávnych prezidentských voľbách nás o pár týždňov čakajú voľby do európskeho parlamentu, ktoré sa na Slovensku dlhodobo tešia malému záujmu. Aj preto ich vyhrávajú zväčša strany s disciplinovanými voličmi, prípadne strany s voličmi, ktorých európska integrácia fascinuje. A tak nečudo, že prvé prieskumy favorizujú na víťazstvo Progresívne Slovensko so ziskom až temer 30% hlasov. Zdá sa, že po sérii prehier v parlamentných a prezidentských voľbách sa progresívci konečne dočkajú.
A čo národno-konzervatívny tábor? Ten voľby sčasti dlhodobo ignoruje, čo sa prejavuje napr. aj tým, že trebárs SNS sa už 10 rokov nedokáže do europarlamentu dostať. Kým zas ĽSNS sa v minulosti do europarlamentu dostala a získala až dva mandáty. Paradoxom je, že oba stratila, nakoľko jeden zastáva predseda odštiepenej Republiky M. Uhrík a druhý sudca M. Radačovský, ktorý si založil stranu Patriot. Podľa prieskumov má nádej si mandát udržať jedine M. Uhrík so svojou Republikou, trávnikár Radačovský, ktorý našiel zaľúbenie v Číne a propagoval už aj pozitívnu diskrimináciu pre Rómov sa bude musieť porúčať. ĽSNS samotná, hoc predkladá kvalitnú kandidátku je zatiaľ hlboko pod 5%-nou hranicou zvoliteľnosti.
Teda hoci sa naprieč EÚ očakáva posilnenie národnokonzervatívnych síl v europarlamente, na Slovensku to bude asi naopak – namiesto obhajoby dvoch mandátov zrejme jeden stratia. Pri spoločnom postupe by ale mohli pokojne získať aj mandáty tri. Ibaže by sa stal zázrak a došlo by k sebareflexii podobne ako pri prezidentských voľbách, keď z nich odstúpili kandidáti A. Danko a R. Švec, keď správne vyhodnotili bezvýchodiskovosť svojho postavenia. Podobne by sa mali teda zachovať v tomto prípade subjekty dlhodobo so ziskami na úrovni štatistickej chyby, ktoré len zbytočne trieštia hlasy. A práve národnokonzervatívny tábor tiahne do volieb s celou plejádou všakovakých strán s prívlastkom „národné“ či „slovenské“. Isteže, je rozdiel medzi národniarmi a „národniarmi“. Priam priepastný je medzi národnými boľševikmi a skutočnými národniarmi. Tí prví by preto mali radšej krúžkovať stalinistu Ľ. Blahu, ktorý je dvojkou hneď za najprogresívnejšou političkou Smeru-SD M. Beňovou, čím obaja len dokazujú do očí bijúci oportunizmus celej strany Smer-SD a ich akože zastávania národných záujmov.
Pravoslav Kaltenbach
