Juhoafrický minister pre vodu a hygienu Senzo Mchunu podpísal Memorandum o porozumení so svojím zimbabwianskym náprotivkom Anxiom Masukom ohľadom predaja pitnej vody zo Zimbabwe do okresu Musina, nachádzajúceho sa v pohraničnej provincii Limpopo.
Dohoda má zabezpečiť dodávku približne 15 miliónov kubických metrov pitnej vody ročne, pričom tá bude dodávaná z úpravní vody v zimbabwianskom meste Beitbridge. Generálny riaditeľ juhoafrického Úradu vody a hygieny Sean Phillips sa na margo dohody vyjadril, že „v Musine je nedostatok pitnej vody a v dôsledku toho obyvatelia a podniky v tejto oblasti pravidelne zažívajú prerušovanie jej dodávok.” Podľa neho jeho úrad skúmal rôzne riešenia, ako napríklad výstavbu nových priehrad a úpravní vody – „tieto riešenia sú však relatívne drahé.”
Musina však nie je jedinou juhoafrickou oblasťou, ktorá sa v dôsledku rozpadávajúcej sa infraštruktúry potýka s nedostatkom dodávok tejto tekutiny. Podľa OSN sa Južná Afrika kontinuálne borí hlavne s nedostatkom chemikálií na úpravu vody tak, aby bola bezpečná na umývanie a pitie.
Redakcia Reconquista.sk oslovila priamo riaditeľa úradu Seana Phillipsa s otázkou, či v rámci spolupráce krajín BRICS Južná Afrika požiadala v tejto veci o pomoc Čínu, či Ruskú federáciu, pretože podľa proklamácií politikov sú napríklad Rusko a JAR starí priatelia a vojna na Ukrajine to určite nezmení. Rusko by tak mohlo aktívnou pomocou Južnej Afrike dodať BRICSu kredibilitu, ukázať, že táto organizácie nie je len nástrojom propagandy a hlavne začať reálne konať ako jedna z veľmocí v multipolárnom svete o ktorý sa BRICS a v rámci neho aj Južná Afrika tak usilujú. Do uzávierky tohto článku nám riaditeľ Phillips neodpovedal.
Ondrej Figuli
