Jedným z najkritickejších problémov Juhoafrickej republiky, spojenca Ruska v ťažení proti globálnemu Severu, je okrem kriminality aj vysoká miera nezamestnanosti a chudoby, ktorá aj napriek tomu, že sa krajina už dávno striasla apartheidu a zbavená rasistických bielych vykročila na cestu k svetlejším zajtrajškom, ako epidémia postihuje milióny (čiernych) Juhoafričanov.
Na riešenie týchto problémov a udržania akého-takého sociálneho zmieru zaviedli post-apartheidové vlády systém sociálnych grantov, ktorý vybraným skupinám obyvateľstva poskytuje za ničnerobenie finančnú podporu. Tento program funguje už desaťročia a ako sa dalo očakávať, výrazne sa rozrastá, pričom napríklad podľa rozpočtu, ktoré predložilo Ministerstvo financií Južnej Afriky dosiahne vo fiškálnom roku 2023/2024 hodnotu 286,2 miliardy randov, čo je necelých 14 miliárd eur. Táto suma predvídateľne kontrastuje s rozpočtom na tvorbu nových pracovných miest, ktorý je sotva desatinový a to v hodnote 24,6 miliardy randov, sume venovanej na podporu (bielych) poľnohospodárov a rozvoja vidieka v hodnote 27,8 miliardy, alebo na inovácie a rozvoj vedy a techniky v hodnote úbohých 19,8 miliardy randov.
Neprekvapujúco, boj s kriminalitou, či samotná obrana krajiny, tiež nie sú v rebríčku rozpočtových priorít. Na obranu krajina vyčlenila 52,7 miliardy randov a na políciu a vnútornú bezpečnosť iba 112,1 miliardy. To je niečo viac ako tretina sumy, ktorú krajina minie na sociálne dávky, čo sa samozrejme prejavuje v miere kriminality, ktorá sužuje krajinu.
Je otázne, nakoľko je takýto rozpočet vôbec udržateľný, keďže najväčšou položkou rozpočtu je obsluha štátneho dlhu, kde len na splátky úrokov ide 340 miliárd randov ročne. Druhou najväčšou položkou je čierna diera zvaná vzdelávanie s rozpočtom 309 miliárd (15 miliárd EUR), pričom ani takáto suma nedokáže zastaviť rozpad juhoafrického školstva.
Ondrej Figuli
