Búrlivá diskusia o novele trestného zákona, ktorá má priniesť predovšetkým beztrestnosť oligarchom a korupčníkom, ale i ďalším skutočným zločincom, mlčky obchádza skupinu ľudí, ktorá je prenasledovaná a trestaná naozaj exemplárne. Až tak, že o nich rozhoduje špecializovaný trestný súd a vykopáva im NAKA dvere o piatej ráno v prítomnosti rodinných príslušníkov. To zvyknú radi zdôrazňovať predkladatelia novely a ohýbači zákonov pre svojich oligarchických kamarátov – nie tak však v tomto prípade.
Drakonické tresty a stíhania za názory sa v novele trestného zákona nijako nemenia. Tu nepočuť žiadnu rétoriku o neprimeranej tvrdosti trestov, preplnených väzniciach, zmenách sadzieb, ich znižovaní, či priamo dekriminalizácii. To sa týka len drog, korupčníkov, zlodejov a násilníkov. Nie väzňov svedomia, ktorých prenasleduje systém len za názory, za žiadne rozkrádania či násilné činy. Len nedávno súd rozhodol v kauze M. Magáta a jeho knihy o nepodmienečnom treste v hornej hranici trestnej sadzby. Súd pritom konštatoval, že jeho úlohou nebolo skúmať dané historické skutočnosti a zdroje, na ktoré sa Magát odvoláva. Súd len postihuje jeho konanie, ktoré je v zákone popísané ako trestné bez ohľadu na to, či má pravdu, alebo nie. Aj šesťročný nepodmienečný trest sa však prokurátorovi máli – a tak sa odvolal. Darmo, Magát nie je členom Smerohlasu či spriaznenej oligarchickej chobotnice, a tak trest musí byť vskutku exemplárny.
Ale ani iný aktér ideologického prenasledovania nemá na ružiach ustlané. Ide o pronárodného aktivistu J. Škrabáka. Hoci sa kauza vlečie od roku 2018, kedy vtedajšia kaliňákovská NAKA na politickú objednávku zasiahla voči väčšej skupine národne orientovaných ľudí, súd rozhodol až teraz – aj to ešte neprávoplatne, keďže i v tomto prípade sa krvilačný novodobý Urválek odvolal voči uloženému trestu. Pričom tiež nešlo o nízky trest – nepodmienečne na 3 roky s podmienečným odkladom na 5 rokov. Obvinenia pritom boli veľmi rozsiahle, no súd napokon odsúdil len symboliku Slovenskej pospolitosti, ktorú označil za „extrémistickú.“ Na námietku, že ide o symboliku, ktorú schválilo dokonca Ministerstvo vnútra SR, súd v rozpore so zdravým rozumom skonštatoval, že to neznamená, že ak je i schválená, že nie je nezákonná. Výrok hodný ikonickej vety o tom, že ústavne garantovaná bezplatná zdravotná starostlivosť neznamená ešte to, že bude zadarmo. Alebo lampasáka z Černých baronov, že „tak je to správne soudrouzi, tak to má být!“
Paragrafy sú kľukaté a spravodlivosť slepá. Ale ak už tak veľmi chcú mocní naprávať krivdy trestného zákona, mali by sa pozrieť aj na iné paragrafy, nielen na tie, ktoré sa dotýkajú ich a ich kámošov. Pretože potom je ich motivácia jasná a argumentácia číre pokrytectvo. A ak sa už chcú inšpirovať toľko západnou trestnou legislatívou na ktorú sa odvolávajú, nech sa teda pozrú na slobodu slova vo Veľkej Británii, či USA. Tam by totiž Magáta ani Škrabáka nieže neodsúdili, ale v rámci slobody prejavu by ani nezačali trestne stíhať. To však naši neomarxisti vyžívajúci sa v náhubkových zákonoch a potieraní slobody slova a myslenia nesmú dopustiť.
Najtragickejšie však je, že to v súčasnej diskusii nemá kto kompetentným pripomenúť. ĽSNS aj Republika, voči ktorej táto legislatíva bola špeciálne prijatá najmä vládou „hrádze proti extrémizmu“ tvorenej Smerom-MOST-Hídom-SNS v roku 2016 (a predtým šperkovaná samotným „pronárodným“ Harabinom v prvej Ficovej vláde) vypadli z parlamentu. A je otázne, či by do tejto legislatívy rýpali, keďže v predvolebnom období súťažili najmä v bratovražednom boji a v tom, kto bude servilnejší Ficovi a Smeru vo vidine účasti vo vláde. Napokon tieto preteky vyhral tragéd Danko so svojou partiou a ĽSNS a Republikánov tak zachránil od potupy, ktorá by ich čakala v súčasnej vláde.
Pravoslav Kaltenbach
