Národné spektrum opäť nesklamalo a do súboja o prezidentský palác ide beznádejne roztrieštené. Nepoučilo sa tak z čerstvej skúsenosti z jesene, kedy ĽSNS prepadla desaťnásobne oproti roku 2020, či odštiepenci z Republiky nadbiehali tak presvedčivo Smeru-SD, až ich voliči uprednostnili vo voľbách overených protifašistických bojovníkov a obdivovateľov juhoamerických revolucionárov. Republikáni tak ostali tesne pred bránami parlamentu. S odretými ušami preliezla SNS, no ako jediný skutočný člen tejto strany je v parlamente nakoniec len jej predseda, ktorý prišiel dokonať začaté – a za tých niekoľko mesiacov dokázal, že nezišiel zo svojej cesty ani o piaď a že bozkávanie výložiek či horúce telefonáty s Kočnerovou volavkou Zsuzsovou bola len predohra toho, čím nás ešte mieni pobaviť.
Nik si nemyslí, že by azda na súčasnom Slovensku mohol čo i len teoreticky zvíťaziť pronárodný prezident. Ide skôr o iné. Ako zamedziť tomu, aby kandidáti „národného“ hnutia spravili skutočnému národnému hnutiu čo najmenej hanby a medvedej služby. Pretože k dokonalosti panoptika chýba už len kandidatúra súdruha Radačovského na ktorú sa zastrájal, ale momentálne má zrejme iné starosti – napr. ako najlepšie pohnojiť trávniky v západnej Európe a ako sa čo najhlbšie vtlačiť „do priazne“ Číny. A pritom to bol skvelý káder ĽSNS, europoslanec a neskôr ako predseda už vlastnej strany PATRIOT horliaci za pozitívnu diskrimináciu Rómov. A aký posun, či prevratnú myšlienku môžu priniesť recyklovaní a niekoľkokrát prežuvaní kandidáti Kotleba, Harabin či Danko?
Uvážme si sami. Napokon bude mať pravdu zamietnutý kandidát SHO R. Švec, keď vyhlásil, že Pellegrini jeho kandidatúru nepripustil úmyselne, aby nemohli odznieť v kampani jeho názory. Vzhľadom zo skúseností z jesenných parlamentných volieb, kde ako jediný dokázal vyškoliť nielen moderátorov z dejinných faktov a priviesť ich k habkaniu a mlčaniu, nie je to vylúčené. A tak nás čaká súboj, kedy opäť kandidáti „národnej scény“ budú skôr kandidátmi KSS alebo slovenskej pobočky ruskej Liberálno-boľševickej strany. Na veľkú radosť všetkých stalinistov typu Blahu a progresívnych neomarxistov na strane druhej.
Pravoslav Kaltenbach
