Lotyšský minister vnútra Rihards Kozlovskis na podnet Štátnej bezpečnostnej služby (ŠB) rozhodol o vyhostení predsedu Lotyšsko-ruského združenia pre spoluprácu Borisa Katkovsa späť do Ruska.
Katkovs je občanom Ruska a zároveň bol držiteľom lotyšského pasu, ale nedisponoval lotyšským občianstvom. To nedostal hlavne preto, pretože (podobne ako moslimskí imigranti v západnej Európe) odmietol absolvovať skúšku z lotyšského jazyka, ktorej úspešné zloženie je predpokladom na to, aby mohol ostať v krajine. Vzhľadom na Katkisov vek však lotyšské úrady dospeli ku kompromisu a to tým, že nutnosť zložiť skúšku z jazyka odpustili, dovolili mu ostať v krajine, ale nebolo mu udelené občianstvo. Avšak namiesto toho, aby Katkis ponúknutú šancu využil a snažil sa do hostiteľskej krajiny integrovať, ten
si tento akt dobrej vôle vysvetlil ako slabosť, a tak podľa lotyšských bezpečnostných orgánov pokračoval vo „svojej dlhodobej a systematickej práci v prospech Ruska“, čo vyústilo až do jeho vyhostenia.
Ruská ambasáda v Rige označila tento akt vyhostenia za nehumánny, pretože porušuje princíp nerozdelenia rodiny, keďže Katkisove deti a vnuci ostávajú v Lotyšsku. Toto vyhlásenie však možno považovať za nelogické, pretože práve tento princíp je v západných krajinách EÚ masovo zneužívaný moslimskými imigrantmi a proruskými médiami popráve vydávaný ako príklad slabosti kolektívneho Západu. Zároveň by pre ruské úrady nemalo byť problémom udeliť Katkovského rodine ruské občianstvo a umožniť jej urýchlené presťahovanie sa do zasľúbenej krajiny Ruska, čo by jeho rodinu zachránilo pred životom na dekadentnom a upadajúcom Západe a v rozpore so stanoviskom ruskej ambasády by bolo šľachetným aktom najvyššieho humanizmu.
Ondrej Figuli
