Rozhodnutie amerického Najvyššieho súdu, ktoré prijal pomerom 5-4 dalo za pravdu Bidenovej administratíve a povolilo federálnym agentom odstrániť fyzické bariéry, ktoré Texas umiestnil na texasko-mexickú hranicu. Texas týmto krokom reagoval na čoraz väčší prúd ilegálnych imigrantov prúdiacich z Mexika a neochotu Bieleho domu na túto situáciu reagovať.
Na tomto rozhodnutí je zarážajúce, že za odstránenie bariér hlasovali aj sudcovia Amy Coney Barrettová a John Roberts, ktorí boli do Najvyššieho súdu presadení vtedajším americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Ich nominácia a zvolenie vzbudili konzervatívnych kruhoch nemalo nádejí na zvrátenie v USA zúriaceho sudcovského aktivizmu, ktorý okrem iného odoberá právomoci jednotlivým štátom Americkej únie a deleguje ich do Washingtonu.
Texas odôvodnil stavbu fyzických zábran tým, že je potrebné zabrániť toku ilegálnej imigrácie, ktorá spôsobuje problémy s kriminalitou a vyťažuje kapacity miestnych orgánov, čo však federálna vláda považovala za priame zasahovanie do jej exkluzívnych právomocí ohľadom imigračnej politiky a kontroly hraníc. Väčšinové stanovisko, ktoré obhajuje toto rozhodnutie a ktoré napísal Trumpov nominant sudca John Roberts, potvrdilo, že federálna vláda má výlučnú právomoc nad presadzovaním imigračného práva a že texaský zákon do tejto právomoci zasahuje. Nesúhlasiaci sudcovia argumentovali tým, že zákon je legitímnym výkonom policajných právomocí Texasu a že nie je v rozpore s federálnym právom.
Federálni zamestnanci tak môžu aj bez súhlasu Texasu a jeho orgánov začať s odstraňovaním ostnatého drôtu z mexicko-texaskej hranice, otvárajúc tak stavidlá ďalšiemu prílevu imigrácie. Výmena obyvateľstva v USA tak môže nerušene pokračovať, čo sa napríklad v samotnom Texase prejavilo tým, že tzv. „latinos“ sú už najväčšou etnickou skupinou.
Ondrej Figuli
