V pondelok 8.1.2024 si v Komárne pripomenuli tridsiate výročie pamätného komárňanského zhromaždenia z roku 1994, na ktorom zástupcovia maďarskej menšiny postavili svoj politický program, ktorý napĺňajú do dnešných dní. Podľa organizátora tohto iredentistického zhromaždenia – Miklósa Duraya – išlo vtedy o prvý určujúci pokus Maďarov žijúcich na Slovensku o sebaurčenie po Trianone. Nehanebne sa tak nadviazalo na iredentistickú prácu prvorepublikovej ČSR, avšak s prijateľnejšou zásterkou pod pojmom „autonómie.“ Tá sa časom ohýbala od územnej, cez kultúrnu či školskú, ale vo výsledku by cieľom malo byť rovnako len ako vždy „naprávanie trianonskej krivdy.“ Čo to v praxi znamená, o tom nás história učí nielen v prípade Viedenskej arbitráže z 2.11.1938 a následnej strate južných území Slovenska, ale kontinuálne pokračuje dodnes, neskrývanými revizionistickými rečami či priamo činmi a šokujúcim naratívom v maďarských médiách, kde sa naposledy dokonca objavila úvaha, že vpád maďarskej armády do Československa v roku 1968 nebol až takou chybou, ako to, že z nej odišla bez toho, aby uchvátila juhoslovenské územie.
Ikonický vzor iredentistov Miklós Duray sa tridsiateho výročia komárňanského zhromaždenia už nedožil. Ale jeho verní súdruhovia nezabudli. A tak mu v uplynulých dňoch na výročie zhromaždenia (to už pamätnú tabuľu na budove Csemadoku má) odhalili podobizeň s bronzovým reliéfom na pamätnej tabuli, no nie na priečelí Csemadoku, ale na súkromnej budove. Milej slávnosti, ktorá sa zaobišla bez informovania slovenskými médiami, sa zúčastnili špičky maďarskej politickej reprezentácie na Slovensku vrátane predsedu Aliancie K. Forróa a súčasne prezidentského kandidáta, ale aj hostia z Maďarska – počnúc zástupcami maďarskej vlády či budapeštianskej samosprávy, ako aj ďalších kultúrno-spoločenských inštitúcií, vojenské kruhy nevynímajúc.
Aký to rozdiel medzi slovenskými a maďarskými reáliami! Kým my prijímame zákonné normy na zákaz odhaľovania tabúľ či sôch „závadovým“ historickým osobnostiam, prípadne ich partička prepnutých tiežumelcov pod rúškom tmy kladivami rozbíja, na druhej strane na vlastnom území mlčky tolerujeme adoráciu takých, ktorých jediným cieľom bolo nielen rozkladanie štátnosti, ale i samotné popieranie nielen jej existencie či dejín, ale dokonca i pohrdlivé vyjadrenia na adresu štátotvorného národa.
