Koniec roka vždy patrí nielen bilancovaniu, ale aj zábave. K tej silvestrovskej odjakživa patrí polnočné odratúvanie Nového roka a vzápätí aj jeho hlučné vítanie. V súčasnej žijúcej populácii v našich zemepisných šírkach si to snáď nik ani inak nepamätá. A predsa, tento Silvester bude z veľkej miery výnimočným – mal by byť totiž posledným s rachotom petárd a ohňostrojov. Od budúceho roka totiž bude platiť zákaz predaja zábavnej pyrotechniky, či jej používanie. Ale niektoré mestá túto politiku razia už dlhodobejšie, dôvodiac zbytočným vyhadzovaním peňazí doslova do povetria, iné zas dôvodia stresom, ktoré výbuchy spôsobujú citlivejším jedincom, no najmä domácim miláčikom. V posledných rokoch kampaň na zákaz používania zábavnej pyrotechniky nabrala na intenzite, pričom sa apelovalo na to, že stres sa spôsobuje aj voľne žijúcim zvieratám. Najnovšie údajne vyplašené vtáky lietajú v takých rojoch, až to zachytávajú radary.
Všetko by to bolo šľachetné, keby… Keby sme si nezvykli, že všetky takéto dobromyseľné iniciatívy majú kdesi v pozadí zašité iné posolstvo. Najprv sa začalo s demontážou Veľkej noci, či sviatkov jari, lebo zvyky sú obludné – sexistické, mačovské a sadistické. Ba ani Pamiatka zosnulých či Všechsvätých nie sú úplne v poriadku, lebo z horiacich sviec poľahky vznikne požiar, navyše koľko sa zbytočne vyprodukuje kvetín a úplnou katastrofou sú lampáše a vence, lebo je z nich halda odpadu a nedajú sa poriadne recyklovať… Preto sa žiada radšej nič nezapaľovať, nechodiť na cintoríny, veď na predkov sa dá spomenúť aj v obývačke, najlepšie pred TV s nejakou americkou halloweenovou omáčkou. A deťom tematicky v škole spraviť halloweensky týždeň ako sa to v mnohých progresívnych školách ba i škôlkach zavádza. Čo na tom, že niektoré deti sú úprimne vydesené zo svojich učiteliek prezlečených za bosorky, či spolužiakov krvavých zombíkov a odmietajú dokonca chodiť do školy, pričom nasledujúca „slávnosť“ má charakter Čiernej omše pri ktorej by sa ešte aj La Vey zalizoval.
Santa Klaus je už len detail, lebo podobnú skúsenosť máme s Dedom Mrázom. Ale aj Vianoce sa stávajú tŕňom v oku, nie však vo svojej konzumnej stránke, ktorá je všemožne podporovaná, ale ako symbol, ktorým netreba príliš dráždiť, lebo v našej multikultúrnej širokej vlasti od Atlantiku čoskoro po Ural, žijú i takí, čo nemajú vianočné sviatky, ale Ramadán či Chanuku a neslobodno na nich zabúdať, či ich takýmto spôsobom vytláčať na okraj spoločnosti.
Zdá sa, že negovanie osláv konca roka zapadá do rámca kultúry vymazávania – tzv. cancel culture. Lebo koniec roka nemáme predsa všetci. Ba ešte ani letopočet nemáme rovnaký s mohamedánmi, budhistami, židmi a ďalšími. Dokonca len menšina sveta má v tento deň koniec roka. A tak netreba zbytočne provokovať. Napríklad rachotom, ktorý prináša stres zvieratám či ľuďom. Síce len zhruba pol hodinu raz za rok, ale predsa. A tých emisií. Nevdojak však napadne, koľko hluku, rachotu a emisií je denne vyprodukovaných na bojiskách Ukrajiny či Pásma Gazy. Že by to našich inak aktívnych greendealíkov špeciálne vyrušovalo, rozhodne nemožno tvrdiť.
Šťastný Nový rok 2024 Priatelia!
Pravoslav Kaltenbach
