Napriek nerozbornému rusko-čínskemu priateľstvu a spoločnému členstvu vo virtuálnom klube BRICS sa podľa The South China Morning post Čína nebude podieľať na financovaní výstavby plynovodu Sila Sibíri 2 a zároveň bude požadovať dodatočné zľavy na plyn. Keďže embargo na dovoz ruského plynu do Európy zlepšuje vyjednávaciu pozíciu Pekingu, tak už za plyn, ktorý do krajiny prúdi cez plynovod Sila Sibíri 1 platí necelú polovicu z ceny, ktorú Gazprom účtuje iným krajinám.
Vzhľadom na sankcie a neschopnosť, či nemožnosť, predávať plyn európskym krajinám sa Gazprom v ocitol v nezávideniahodnej pozícii, keďže Rusko nemá kam vyťažený plyn fyzicky umiestniť. A tak aj napriek priaznivej cene za plyn a existencii dopytu po nej sa Čína neponáhľa s účasťou na výstavbe plynovodu Sila Sibíri 2, pričom navyše očakáva dodatočné zľavy „za objem“ odobranej suroviny.
Pozíciu Pekingu vylepšuje aj fakt, že Gazprom nie je ani zďaleka najdôležitejším dodávateľom plynu; predstavuje len 10 % dovozu do Číny. Najväčšími dodávateľmi sú Katar s podielom 15%, Austrália, ktorá obsadila 20 % čínskeho trhu a Turkménsko, ktoré vďaka svojim plynovodom zabezpečuje až 23 % dovozu zemného plynu do krajiny.
Požiadavka na dodatočné zľavy pritom prichádza v čase, keď štátny Gazprom za prvý polrok 2023 dosiahol stratu 255 miliárd rubľov, pričom rok predtým bol jeho hospodársky výsledok plus 996 miliárd. Zároveň odborníci z Ústavu energetického výskumu Ruskej akadémie vied vypočítali, že do roku 2025 budú straty Gazpromu predstavovať bilión rubľov, pričom zatiaľ nie je jasné, ako sa budú tieto straty kompenzovať.
Chabá finančná kondícia Gazpromu ovplyvní aj investície, ktoré by sa mali v roku 2024 znížiť o 20 % z 1,97 bilióna na 1,57 bilióna rubľov a podľa prijatého rozpočtu je veľkou otázkou samotný osud projektu Sila Sibíri 2. Rokovania s čínskou stranou prebiehajú, ale projektu hrozí, že je ho realizácia bude odložená na neurčito.
Ondrej Figuli
