Podľa výskumu, ktoré uskutočnili Sonia Marantzová a Susan Coatesová v 90. rokoch 20. storočia trpia matky chlapcov, ktorým bola diagnostikovaná pohlavná dysfória svojimi vlastnými psychickými problémami.
V štúdii výskumníčky porovnávali matky chlapcov s poruchou rodovej identity (GID) s matkami normálnych chlapcov, pričom ich cieľom bolo zistiť, či je možné identifikovať rozdiely v psychopatológii a ich výchovných postojoch a postupoch. Výsledky ukázali, že matky chlapcov s GID mali viac príznakov depresie a častejšie spĺňali kritériá pre diagnostiku hraničnej poruchy osobnosti (53%) ako matky z kontrolnej skupiny (6%).
Výskum prebiehal formou rozhovorov so 70 rodinami so synmi, u ktorých sa prejavila táto diagnóza, ktorá je definovaná ako pretrvávajúci nesúhlas s pohlavím, do ktorého sa človek prirodzene narodil. Účastníci boli vyhľadaní prostredníctvom transgenderovej kliniky a na základe odporúčaní organizácií venujúcich sa podpore takýchto rodín. Štúdia zároveň ukázala že 75 percent matiek malo v minulosti depresiu a úzkosť, zatiaľ čo 57 percent z nich zažilo zneužívanie alebo zanedbávanie počas vlastného detstva. Okrem toho sa u viac ako polovice z nich zistila narcistická porucha osobnosti (NPO).
NPO je porucha osobnosti charakterizovaná pocitom oprávnenosti, potrebou obdivu, nedostatkom empatie a tendenciou využívať iných. Hoci nie všetky matky s touto diagnózou zneužívajú svoje deti, niektorí odborníci sa domnievajú, že táto porucha môže prispieť k situácii, v ktorej je dieťa nútené neustále uspokojovať matkinu túžbu po pozornosti a kontrole, čo sa môže prejaviť aj spomínanou pohlavnou dysfóriou.
Znovuobjavenie tejto štúdie prichádza uprostred rastúcej diskusie o rodovej identite medzi mladými ľuďmi. Niektorí rodičia a obhajcovia tvrdia, že deťom s rodovou dysfóriou by sa mala umožniť sociálna a medicínska transformácia vrátane hormonálnej terapie a chirurgického zákroku, zatiaľ čo iní sa domnievajú, že takéto zásahy môžu byť škodlivé a že by sa mali skúmať základné príčiny vzniku tejto diagnózy.
