Nasledujúci text je prekladom rozhovoru, ktorý viedol aktivista Artur Sapudia s vedúcim predstaviteľom švajčiarskej identitárnej organizácie RÉSISTANCE HÉLVETIQUE. Zverejňujeme ho predovšetkým z toho dôvodu, aby mali tunajší čitatelia možnosť objektívnejšie nahliadnuť na život, vymoženosti aj problémy vo Švajčiarsku. Často sa totiž stretávame s axiómom, že by sa Slováci mali vybrať „švajčiarskou cestou“, čo ale nijako nevysvetľuje, o čo by presne malo ísť. A tak si každý v tomto dvojsloví predstavuje niečo iné, veľmi často aj raj na zemi. Máme za to, že nasledujúce názory švajčiarskeho nacionalistu vnášajú do debaty odlišný a zatiaľ málo vídaný uhol pohľadu.
AS: Môžete predstaviť svoje hnutie?
RH: Resistance Helvétique je združenie a metapolitické hnutie vo francúzsky hovoriacom Švajčiarsku. Nechceme byť politickou stranou, pretože sa zameriavame na pôsobenie prostredníctvom kultúrneho boja.
Zverejňujeme však naše rady týkajúce sa hlasovaní a podporujeme ľudové iniciatívy alebo referendá, keď to považujeme za užitočné.
Našimi cieľmi sú:
– boj proti dekadencii v spoločnosti
– ochrana Švajčiarska a tradičného spôsobu života jeho obyvateľov
– kamarátstvo a vzájomná pomoc v rámci hnutia
AS: Čo hovoríte tým, ktorí vás obviňujú, že ste rasisti, antisemiti, konšpirátori, alebo dokonca neonacisti či neofašisti?
RH: Je vôľa chrániť našich ľudí, zachovať našu identitu a naše tradície, rasistická?
Kto miluje rozmanitosť, chce si ju zachovať, čo znamená obranu každej identity. A to je možné len vtedy, ak si národy dokážu zachovať svoju homogenitu a zostať vo väčšine doma bez toho, aby boli nahradené cudzími elementami. Inými slovami: jedna zem, jeden ľud. Sme proti globalizmu, ktorý chce zničiť identity a zredukovať nás na masu nediferencovaných a ľahko ovplyvniteľných spotrebiteľov. Ľavičiari vstupujú do hry globálnou podporou masovej imigrácie za účelom výmeny a nahradenia domácej populácie a miešania!
Áno, milujeme našich ľudí, našu vlasť. Milujeme a chceme to zachovať. Robí to z nás rasistov?
Čo sa týka antisemitizmu… ten sa stal konečným tabu. Od konca druhej svetovej vojny slušnosť zakazuje akúkoľvek kritiku vyvolených ľudí, stala sa zločinom. Sme za slobodu svedomia, prejavu a výskumu. A v tomto dúfame, že sa môže uskutočniť slobodná diskusia, že sa bude dať uskutočniť nestranný výskum, aj keď by ten bol v rozpore s oficiálnymi tézami. Robí to z nás antisemitov?
Konšpiračná nálepka, ktorá sa objavila vo frankofónnom svete s cieľom zdiskreditovať informátorov o útokoch z 11. septembra 2001, bola v minulosti veľmi ponižujúca. Skutočnosť, že sa vo veľkej miere používala proti ľuďom, ktorí ako čas ukázal mali pravdu, jej akosi ubrala na mrazivej sile.
A v súčasnosti termíny neonacista alebo neofašista jednoducho označujú každého, kto sa stavia proti globalistickým, imperialistickým alebo imigračným ideológiám, ktoré rozožierajú Západ.
AS: Môžete našim francúzskym čitateľom vysvetliť hlavné rozdiely medzi Švajčiarskom a Francúzskom? V čom vidíš hlavné rozdiely v porovnaní s francúzskym nacionalistickým hnutím a jeho vplyvom na vašu víziu sveta?
RH: Čo sa týka masovej imigrácie z krajín mimo Európy, jej povaha vo Švajčiarsku je iná ako vo Francúzsku a to hneď v niekoľkých ohľadoch:
– bez koloniálnej minulosti k nám prišlo masívne prisťahovalectvo neskôr ako vo Francúzsku, imigračná propaganda teda nemôže poukázať na dôsledok kolonizácie, ktorá sa neuskutočnila
– zatiaľ čo Francúzska republika chce privítať všetkých biednych sveta, Švajčiarsko má tendenciu praktizovať selektívne prisťahovalectvo, ktoré často tvorí stredná až vysoká sociálna vrstva v krajinách pôvodu
To všetko znamená, že masívne prisťahovalectvo, ktoré aktuálne zažívame tu vo Švajčiarsku, nie je zdrojom toľkých problémov ako vo Francúzsku, čo nám sťažuje upozorňovanie ľudí na jeho potenciálne nebezpečenstvá
V politike je rozdiel medzi ľavicou a pravicou vo Švajčiarsku menej výrazný. Napríklad počas tzv. COVID krízy (ktorá zasiahla aj Švajčiarsko, ale s menšou intenzitou ako vo Francúzsku) sme si všimli, že sa vytvorili skupiny zložené z ľudí zo všetkých strán a krajná ľavica (robotnícka, nie spoločenská) sa pri niektorých príležitostiach spojila s krajnou pravicou (liberáli alebo nacionalisti), s cieľom bojovať proti koronadiktatúre.
Navyše pojem „cordon sanitaire“ alebo „republikánsky front“ proti nacionalistickej strane UDC vo Švajčiarsku neexistuje.
Ďalším veľkým rozdielom oproti Francúzsku je decentralizácia moci podľa princípu subsidiarity: Suma sumárum, máme Švajčiarsko, ktoré tvorí 26 kantónov, tie sú zasa tvorené obcami. Ideálne je, ak kantón prevezme úlohu len vtedy, ak ju obec nedokáže dostatočne plniť. To isté platí medzi konfederáciou a kantónmi.
Preto je napríklad náboženstvo záležitosťou kantónu, nie štátu. Existujú teda katolícke, protestantské a dokonca aj oficiálne sekulárne kantóny ako Ženeva a Neuchâtel.
Táto veľká nezávislosť, ktorú majú kantóny, nám ponúka veľa príležitostí konať v súlade s kantonálnymi zákonmi, ktoré môžu mať veľký vplyv na každodenný život. Napríklad pri kantóne Neuchâtel sme vďaka boxerskej kampani v septembri 2021 prispeli k úspechu referenda proti islamofilskému zákonu.
Rozdiely medzi našimi dvoma krajinami, ktoré majú vplyv na naše aktivity, sú nasledovné:
– skutočnosť, že Švajčiarsko má niekoľko jazykových oblastí, vytvára „jazykovú bariéru“ medzi nacionalistickými skupinami, čo komplikuje organizáciu spoločných akcií na národnej úrovni
– priama demokracia nám dáva viac príležitostí ovplyvňovať zákony, ako je vysvetlené vyššie
– vo Francúzsku režim rozpustil hnutia ako Bastion social alebo Génération Identitaire, Švajčiarsko nerozpúšťa hnutia, ktoré považuje za „extrémne“, keď sa rozpustia, je to z ich vlastnej iniciatívy, ako to bolo nedávno v prípade PNOS v nemecky hovoriacom Švajčiarsku
Privilegované postavenie Švajčiarska nás do určitej miery chráni pred nevýhodami, ktoré zažívajú naši susedia, a teda slabšia militantná mobilizácia ako vo Francúzsku.
AS: Švajčiarsko s OSN, WHO, BRI, Svetovým ekonomickým fórom, nasadením 5G antén atď… je jadrom ,,NWO“. Je lepšie byť v oku búrky ako okolo nej?
RH: Vskutku, Švajčiarsko, napriek svojmu zdanlivému pokoju, diskrétnosti a neutralite, je domovom najhorších globalistických organizácií. Využívajú podmienky v našom štáte, aby si tam zorganizovali svoje plány, ďaleko od zvedavých očí a v úplnom bezpečí.
Keď sa vrátime k obrazu cyklónu, je pochopiteľné, že títo vysokí úradníci, ktorí majú často bydlisko vo Švajčiarsku, chcú uniknúť negatívnym dôsledkom účinkov, ktoré spôsobujú. Očividne by nebolo v ich záujme, aby Švajčiarsko príliš trpelo. Nie je preto vylúčené, že nás ušetria tým, že nezaútočia na našu suverenitu s takou vervou ako na iné krajiny…
Ale prítomnosť týchto organizácií vo Švajčiarsku v skutočnosti nemá vplyv na obyvateľstvo.
AR: Aká je budúcnosť HR?
RH: Strata našich priestorov v Aigle, po ktorej nasledovali obmedzenia spojené s Covidom, nás prinútili trochu prehodnotiť naše aktivity.
Nádejáme sa, že v budúcnosti obnovíme organizovanie konferencií, čo bola jedna z hlavných aktivít helvétskeho odboja, no momentálne sme sa rozhodli sústrediť na „terénne“ aktivity: distribúciu letákov pri dôležitých hlasovaniach (či už o kantonálnej úrovni, ako je spomenuté vyššie, alebo na federálnej úrovni), box, aby sme o nás vedeli a oslovili ľudí, ktorí zdieľajú naše myšlienky, ale nie centristov, alebo zlepence.
Prostredníctvom vychádzok a spoločného stravovania zároveň posilňujeme súdržnosť v rámci našich aktivít.
Sme jedným z posledných nacionalistických/identitárnych hnutí vo francúzsky hovoriacom Švajčiarsku a preto musíme pokračovať v boji!
Oficiálna webstránka organizácie
Odkaz na pôvodne zverejnený rozhovor:
