Česká republika, VIR rekords, 2021, 51:08 min.
Sen sa mi splnil. A to ani nebolo treba uspať terminátora 🙂 V dobe, keď som recenzoval kultové albumy kultových interpretov ako na bežiacom páse, ma ani len nenapadlo, že raz s nimi budem robiť rozhovory a tobôž nie, že sa po toľkých rokoch vrátia s novým albumom a ja ho opäť, po snáď 25 rokoch budem môcť zrecenzovať. Stalo sa. Teraz už môžem prezradiť, že po malej ochutnávke projektu Thurisaz, boli očakávania vysoké a rovnako tak mi nebolo úplne jasné, akým smerom sa Bruno vlastne vybral. Bývalý spevák legendárnej moravskej kapely Excalibur sna muziku nezanevrel a počas posledných zhruba pätnástich rokov o sebe pravidelne dával vedieť. A predsa je novinka niečím, čo sa na prvé vypočutie nielenže nedá jednoznačne zaradiť, ale je pre štandardného konzumenta možno sústom až príliš aromatickým. Ako exkluzívny vianočný darček vám ho teraz ponúkame v našom obchode!
Niekdajšia tvorba Excalibur-u lavírovala od heavy metalu k death metalu, čo bol žáner pre mnohé uši príliš drsný a nie každému voňal. Mnohí to naopak ocenili a doslova vychvaľovali do nebies. To isté sa neskôr opakovalo pri kapele Desolated, ktorá povstala z popola niekdajších Excalibur, ale líšila sa skákavými pasážami inklinujúcimi k hard core a crossover. Thurisaz, ako zatiaľ posledný Brunov počin, je svojou neuchopiteľnou muzikálnou vizážou logickým vyústením jednej pestrej línie vývoja. Skúsim byť pre ľahšie pochopenie konkrétnejší. Prvá pieseň Testudo je ešte plnokrvným metalcore s veľmi sympatickým moderným hutným zvukom. Dominuje jej tanečný gitarový riff s nekompromisnou rytmikou a očakávaný silný rev. Hneď druhá skladba 1984 je však prekvapením. Textovo určite nie, tam je všetko tak nejako správne ,,po starom“. Hudobne, a teraz pozor, má až na skreslené gitary v refréne najbližšie k drevnému blues. A znie to napočudovanie naozaj skvelo, vážne! To sa prosím stále iba rozbiehame! S treťou skladbou som pochopil, že toto treba počúvať ináč. Prosto ideálna príležitosť prevetrať kvalitnú aparatúru, aby vynikli detaily. Zrazu z tieňa vystupujú zaujímavosti. Pribudli sample, teatrálny prejav, výrazná rytmika dua basgitara a bicie. A v štvrtej piesni Ladies and Gentleman przniacej zvrátenú ideológiu LGBTI to všetko graduje do plnokrvnej d´n´b elektronickej diskotéky so skreslenými gitarami. Silná, provokatívna záležitosť. Krvavý orel je z úplne iného súdka. Klip k tejto skladbe na našich sociálnych sieťach upútal a mnohí sa pýtali, či náhodou tento album nebude pokračovaním akustického projektu Under the Runes. Neofolkový domáci orchester inšpirovaný severskou mytológiou tomu nasvedčoval. Nakoniec je však jedinou takouto skladbou na albume. Nasledujúca jazda Na kolenách je najrýchlejšia, v deathcorovom duchu a celkovo najviac pripomína starú tvorbu. Aj táto je jediná svojho druhu. Múj svět je strednotempá záležitosť, v ktorej najviac diktujú atmosféru gitary svojou nezvyklou melodikou v rockovom aj disonantnom duchu. Ďalšou „špinavou“ diskotékou na albume je K čertu s tím. A tu už je dokonca cítiť aj snahu o melodický spev, opäť zvýraznený uhladenou rockovou hrou sólovej gitary. Jeden z najvýraznejších momentov! Druhá polovica albumu začína ako ináč, prekvapivo. Predstavte si ten vypätý Brunov rev zdvojený recitáciou v kontraste s klávesovým podmasom, kombinovaný s vyhrávkami gitár, piána a samplami. Znie to šialene, ale výsledok stojí za to. Takú tú soundtrackovskú dramatickú náladu hodiacu sa do apokalyptického hororu reprezentuje na albume desiata skladba Virtu. Takmer výlučne syntetický počin sa náramne hodí do veľkého priestoru. Nemali sme tu ešte stoner rock. Tak to kvíkajúci Napoleon adekvátne napráva. Nebudete sa stačiť čudovať, kam sa vás tento audiozážitok bude snažiť vylákať. Opäť výborná sólová gitara a pálivo-pikantne odkričaný textík. Ak by ste sa náhodou chceli nudiť, zabudnite! Dvanásta položka prináša kombináciu niečoho, čo by sa dalo popísať ako klasický grunge s horror core. Pokúšam sa vám načrtnúť, čo na tomto CD počujem a nečudoval by som sa, keby ste z toho nakoniec aj tak boli ako sa u nás vravieva, jelene. Predposledná skladba Na sever zablúdila „tradične“ úplne niekde inde. Po prvý krát sa akosi strácam v zvukovej guli až tak, že musím text čítať z bookletu. Na konci akoby prišlo na dobrú náladu a veselú melódiu. Veď posúďte sami:
,,Bylo jim to málo, k čemu výčitky svědomí? Kradlo se a krást se bude, vážení lidi jsou pitomí. Mají nový sako, čistý ruce, jen od jedu upatlaný, jsou i v politice, bolševici prolhaný.“
Čo ihneď spoznáte, je irónia textov a spoznáte tiež charakteristickú pestrosť Brunovho spevu. Ale vôbec by som sa nečudoval, keby sa ,,Fénix“ stretol s nepochopením. Zvykli sme si na to, že je ,,naša scéna“ tak skostnatená a neprístupná moderným štýlom a zvuku, že sa stokrát obohraté pesničky znova a znova opakujú. Miešame zásadne z overených ingrediencií a vsádzame na istotu. Škoda len, že sa potom objaví takýto album, ukuchtený s pestrou škálou výrazových prostriedkov, ako čerstvý vietor vypláchne vaše sluchovody, a vy len v nemom úžase hútate nad tým, či je to také dobré, alebo také špatné. Nebolo by to ani prvý, ani posledný krát, keby poslucháči ocenili kvality nahrávky až s odstupom času a nateraz len hľadali čo im na nej prekáža. Mňa napríklad sklamal pomerne strohý obsah bookletu. Je mi úplne jasné, že ak dáte tomuto albumu šancu, budete si naň istý čas zvykať a pre niektorých z vás to jednoducho ani ,, na potretie“ nebude tá pravá šálka kávy. Veď ani ja som sa doteraz nezžil s každým tónom a dumám nad tým, prečo je na albume to či ono tak či onak. Lenže nebýva od záchvevu geniality blízko k šialenstvu a naopak? 🙂 Bruno má jednoducho svoj svet…
Jozef Benedikovič
Album nájdete aj v našom obchode tu:
THURISAZ – Fénix
K albumu sme pre vás pripravili aj dva dizajny tričiek.:
