Mladá krv – rozhovor s Marekom Gábrikom, časť 2.

9. Si mladý človek s mladým, ale veľmi dospelým uvažovaním. Akým politickým profilom by si sa charakterizoval?

Vekom som už niekoľko rokov dospelý a moji predkovia v tom istom veku už boli odkázaní iba na seba. Mnohokrát som sa už charakterizoval či zaradil a vždy to bolo aspoň z časti nesprávne 🙂 . Nerád by som bol väzňom či otrokom nejakej ideológie, avšak sú vo mne zakorenené priority, ktoré sa nemenia – národ, vlasť, rodina, sloboda, viera, tradícia. Podstata týchto slov je pre mňa hodná tej najvyššej úcty a ochrany. Nechcem žiť vo svete, v ktorom by boli tieto slová prázdne, alebo by nebodaj niektoré z nich neexistovalo. O každom z týchto slov by sa dalo hovoriť veľa. Možno raz napíšem knihu, v ktorej svoj pohľad a vnímanie uvedených pojmov predstavím. Taktiež som veľký odporca šovinizmu. Neviem či ma to nejak politicky zaradzuje, ale hodnotovo určite áno. To však nechám na iných. Z ekonomického hľadiska a z hľadiska nazerania na svet a spoločnosť som prešiel vývojom a pravdepodobne ním aj budem prechádzať. Rovnako je to v prípade riešení jednotlivých problémov, ku ktorým sa prikláňam.

10. Hodnoty, ktoré protežuješ sú mám pocit väčšine mladých ľudí cudzie, alebo ich dezinterpretujú, či aspoň devalvujú ich význam. Alebo sa mýlim?

Do veľkej miery, možno až úplne máš pravdu. Primárne to nie je ich vinou. Mnohí mladí žijú vo svete, kde sa k nim skutočný význam týchto hodnôt nedostane – z médií, internetu, školstva, rodiny, umelcov či kamarátov. Ak sa k nim aj tieto pojmy dostanú, tak prevažne v negatívnom svetle alebo iba ich prekrútené významy. Trend prekrúcania významov potom pokračuje aj do dospelého života a rôznych jeho odvetví. Ale späť k mladým – je to siahodlhejší problém, nemá jedného vinníka a príčinou nie je ani to, žeby sa nám zrazu začala rodiť hlúpa generácia.

11. Vidíš aj nejaké riešenie?

Ako hlásal napríklad Andrej Žarnov – v revolúcii ducha. Inšpirovať sa napríklad štúrovcami, ktorí vzhľadom na situáciu a vtedajšie možnosti dokázali byť nesmierne aktívni a efektívni pri vzdelávaní slovenského národa. Pri podobnom zápale a aktuálnych možnostiach sme dnes schopní dokázať niečo podobné. Každý jeden z nás, ktorí sme národne zmýšľajúci, bez ohľadu na profesiu či vzdelanie by sme sa mali stať osobnosťami vo sfére, v ktorej pôsobíme a mali by sme sa snažiť byť príkladom ideí, ktoré hlásame. Je pritom jedno, či je taký vlastenec pracovníkom vo fabrike, jej vedúcim, poľnohospodárom, akademickým profesorom alebo ženou v domácnosti. Ak je niekto všeobecne chápaný ako zodpovedný a čestný človek, úplne inak bude jeho slová a stanoviská brať kolektív, v ktorom daný človek pôsobí.

12. Myslíš si, že sú mladí ľudia dnes dostatočne vyspelí a pripravení prevziať takúto zodpovednosť?

To nie je iba o mladých. Je to o nás všetkých, ktorí cítime, žeby veci mali a reálne aj mohli byť inak. Mladí sú okrem rodičov vychovávaní aj touto spoločnosťou, takže sú do veľkej miery jej odrazom. Nasledujú svoje vzory správania, čo skôr vystihuje anglický termín – ´rolemodels”.

13. Opýtam sa ťa teda ináč. My starší teda zrejme nie sme dostatočnými vzormi. Čo musíme spraviť ináč, aby ste nás prirodzene rešpektovali a mali väčšiu šancu sa nimi pre vás stať?

Nemyslel som to, samozrejme, na každého jedinca, možno ani na väčšinu. Intenzívne však cítim prítomnosť nami načrtnutého problému v aktuálnom svete. Sám mám, našťastie, aj v blízkom okolí a rodine ľudí, ktorí mi sú v nejakom smere vzormi či inšpiráciou. Mnohí známi, často z rozvedených rodín, (avšak aj z nerozvedených) v rodičoch ten vzor skrátka nevidia. Možno by si bol prekvapený tým, že ako málo sa niektoré rodiny v širšom slova zmysle navštevujú a komunikujú spolu. V covidovej dobe sa to zrejme ešte zhoršilo. Takisto je možno aj viac ako 10 rokov celosvetovou témou, že mnohí rodičia so svojimi deťmi komunikujú iba pár minút (!) denne. Rovnako môže byť problémom, ak rodič alebo niekto starší v pozícii autority prikazuje a vyžaduje niečo, čo sám nerobí. Pred týmto všetkým by som sa mal na pozore. Medzi spomenuté faktory zarátajme aj individuálne povahové črty a tradičnú rebéliu mladých spojenú s prirodzenou nedôverou voči autoritám, no a máme tu problém. Z pozície 23 ročného a bezdetného človeka sa mi to zrejme hovorí a hodnotí ľahko. Taktiež nie som nejaký sociológ, alebo neviem, aká veda sa tomu venuje, žeby som v tomto smere dával kvalifikované rady. Toto je čisto subjektívny názor zložený z pocitov a skúseností. Malo by sa však o tom hovoriť aj medzi laikmi, ale aj medzi odborníkmi.

14. Kedy si sa vlastne o dianie okolo seba začal zaujímať a koľko času ešte uplynulo, kým si sa začal aktivizovať?

Dianie okolo seba – ak máš na mysli politiku a udalosti vo svete – tak politiku vnímam od útleho detstva, aj keď som jej nerozumel. Ale bavilo ma, že sa ľudia prezentujú pred národom a ten si z nich vyberie to najlepšie pre reprezentáciu a správu krajiny. Z tohto omylu som sa však postupne prebudil. Čo sa týka aktivít, na jeseň v roku 2014 som ako šestnásťročný napísal svoj prvý blog, vtedy ešte na SME, v ktorom som iba sucho konštatoval výsledky komunálnych volieb. Ten článok som napísal z nudy – bol piatok alebo sobota, ja som chcel ísť do mesta s kamarátmi, no rodičia mi to zakázali, lebo som tradične v škole niečo vyviedol. Aktivity v zmysle reálneho záujmu o politiku som začal prejavovať v rokoch 2016 a 2017, kedy som rozbehol svoje blogovanie a aktívne som začal sledovať najmä domácu politickú scénu. Na denníku SME mi môj blog demokraticky, bez odôvodnenia zrušili, tak som sa presunul na Hlavné správy – vtedy zrejme jediné, mne známe alternatívne médium, ktoré dovolilo blogovať a nemazalo. O pár rokov neskôr som sa po prevalení rôznych informácií o pozadí a aktivitách Hlavných správ a prehodnotení celého ich fungovania rozhodol svoj profil na blogu aj s článkami zmazať. Chvalabohu. Mám niektoré v počítači, sem-tam si ich prečítam a chytám sa za hlavu. Čím menej informácií, tým viac som bol odvážny vo svojich tvrdeniach. Bola to strašne gýčová tvorba, ktorá mi však generovala až niekoľko tisícovú čítanosť na jednom článku. Mal som pocit, že o moje názory stojí celý svet. Úprimne, som rád, že je to za mnou a niekam som sa posunul.


Čo sa týka offline aktivzmu, tak darovanie šatstva na charitu, zbieranie odpadkov v lesoch, účasti na protestoch, finančné podporovanie rôznych projektov apod. som začal realizovať koncom roku 2017 a začiatkom 2018, teda po ukončení strednej školy.

15. Kde všade si momentálne aktívny?

Z alternatívnych mediálnych projektov je to Kulturblog a po dlhšom čase aj Reconquista. Nedávno som tiež začal písať pre stranícke médium Denník Republika. Ako osoba som aktívny na Facebooku, z ktorého plánujem v horizonte niekoľkých mesiacov odísť a takisto moje príspevky nájdete na Telegrame. Veľmi ma baví formát, akým funguje Twitter, no tam ma takmer nikto nesleduje a skôr som ja ten, ktorý sleduje iných. Myslím, že keď to dáme dokopy, je toho až-až.

16. Ako dokážeš na všetky tieto aktivity nájsť čas, energiu a inšpiráciu?

Deň má pre každého z nás 24 hodín, čo znamená, že každý sa musí pohybovať v rámci vymedzeného času, takže jasne, že sa nedá vždy všetko stíhať. Záleží od priorít. Raz ustúpim rodine a pomoci doma, inokedy škole a niekedy zas svojim aktivitám. Keď sa s niekým ďalším dohodnem na písaní článkov pre jeho portál, musím sa zas dohodnúť s niekym iným, že už nebudem pre neho môcť písať napríklad 3x mesačne, ale iba 2x. Snažím sa byť čo najefektívnejší a najproduktívnejší – aj keď v kombinácii s mojou tendenciou prokrastinovať je to niekedy riadny vnútorný boj. Taktiež sa snažím, aby kvantita nešla na úkor kvality. Keď skončím na škole (snáď úspešne) a nastúpim do každodennej práce, začnem bývať sám a založím si rodinu, tak určite budem menej aktívny. Potom by ma zrejme mrzelo, že som toho v aktuálnom období nestihol viac.

Energiu, najmä v “tmavých”mesiacoch, približne od konca októbra do marca niekedy získavam ťažko, keďže dosť na mňa vplýva počasie. Rovnako negatívne ma ovplyvňuje, keď idem spať neskôr ako o pol noci, alebo keď spím dlho. Potom sa neviem celý deň prebrať. V tomto mi ale celkom pomohlo sprchovanie v studenej vode. Okrem toho mi energiu a inšpiráciu dodávajú aj okolie, priatelia, aktuálne udalosti – najmä ak sú pozitívne, ale niekedy ma nakopnú aj negatívne. Veľkým pomocníkom je pre mňa aj hudba, no nedokážem tvoriť texty a zároveň počúvať hudbu. Ruší ma to.

17. Kto a prečo na teba v poslednom čase zapôsobil ako skutočný odborník vo svojom odbore?

Neviem čo sa dá označiť za poslednú dobu. Uvediem teda niekoľko mien, ktoré rešpektujem, niektorých z nich aj roky: Čo sa týka histórie, sú to Ivan Mrva a Róbert Letz, špeciálne ako odborníka na heraldiku vnímam Ladislava Vrtela. Z hľadiska politológie či analýzy politiky to sú Roman Michelko a Ján Baránek. Ako sociológ ma upútal Petr Hampl a ako ekonómku začínam sledovať Markétu Šichtařovú. Za kapacitu taktiež považujem Petra Staneka. K odborom, v ktorých nie som úplne presvedčený o svojich aspoň základných znalostiach sa radšej verejne vyjadrovať nebudem, aj keď i tam mám svojich “favoritov”.

Spracoval: Jozef Benedikovič