1. Začneme trochu netradične. Si influencer?
Prekvapil si ma touto otázkou. Dovolím si detailnú odpoveď. Myslím si, že na to, aby som mohol byť považovaný za influencera, ak si odmyslíme celý ten negatívny nános, ktorý to slovo získalo, najmä práve vďaka rôznym “influencerom”, tak v prvom rade by som musel mať oveľa väčšie publikum. Ale aj keby som bol jedného dňa mega uznávaný, čo pri hromade mojich nepopulárnych názorov nepredpokladám, asi by som nechcel byť označovaný ako influencer. Influencerov často médiá prezentujú ako garantov správnosti daného názoru a to sa mi hnusí. Príklad: Ak skupina influencerov natočí video o tom, ktorú stranu vo voľbách určite nevoliť, alebo aký mať názor na ekologické problémy, tak sa to prezentuje ako legitímny a dôležitý postoj, pričom daní ľudia často s týmito témami nemusia mať nič spoločné a ich názory sú teda na jednej úrovni s bežným “odborníkom” v krčme. Ale krčmového odborníka zvyčajne nesledujú desiatky či stovky tisíc ľudí na internete a teda jeho názor asi nebude chápaný a prezentovaný ako názor dôležitého človeka.
2. Kto je to teda dôležitý človek a prečo by mal byť jeho názor v kontexte s trendom mienkotvorných influencerov relevantný?
Dôležitého človeka v kontexte, ktorý som načrtol, definujem ako niekoho, kto sa roky zaujíma o dané témy, dokázal uviesť v tomto smere nejaké správne analýzy alebo odhady, má nejaké praktické výsledky alebo odbornosť a v prípade nejakej chyby, ktorá sa každému udeje, vie prijať sebareflexiu. Dá sa to určite definovať aj inak, avšak za smerodajný názor, resp. za “dôležitého človeka” nemôžem považovať napríklad nejakého youtubera, ktorý sa zaujíma o módu a následne sa zapojí aj s ďalšími tvorcami podobného obsahu do iniciatívy, v ktorej dáva verejnosti rozumy o nejakej absolútne odlišnej téme, o ktorú predtým ani nezakopol. Právo na to určite má, tak ako ja mám právo sa vyjadriť k otázke teploty zemského jadra. Ale, keďže je tá téma absolútne mimo môj zvyčajný záujem a kvalifikáciu, prečo by to mal niekto brať ako smerodajné? Ak ideme len po povrchu, o čo väčšiu hodnotu to má ako náhodná myšlienka náhodného človeka na ulici? Vnímam to taktiež ako chybu prístupu verejnosti k svojim idolom. Keby ľudia k výrokom “osobností” pristupovali tak, že – “tento človek povedal niečo a myslím si, že je to fakt zaujímavá myšlienka” – bolo by to lepšie, ako keď okolo seba vidím prístup typu – “musí to byť zaujímavá alebo pravdivá myšlienka, lebo to povedala práve táto osoba”.
3. Týmto sa dostávame k otázke, kto a či vôbec niekto z „influencerov“ si podľa teba zaslúži pozornosť?
Nechcem byť v pozícii človeka, ktorý by určoval ten “správny vkus”. Avšak ak by som mal hovoriť čisto v rovine subjektívneho odporúčania, tak by som ľuďom odporučil sledovať Liberty Hangout či Daily Wire, aj keď to sú skôr mediálne projekty. Z nepolitických kanálov by som na Youtube odporučil český kanál Kluci z Prahy alebo, podľa niekoho možno prekvapujúco, slovenského tvorcu Duklocka. Veľmi ma baví produkcia youtubera menom PPPíter. Možno to ani nie sú influenceri, ale svojou popularitou majú dosah na to, aby v istej miere ovplyvňovali verejnú mienku a možno aj správanie ľudí. Takže ich tak beriem, s čím by možno nesúhlasili.
4. Dôvod, pre ktorý som zvolil práve takéto otázky na začiatok je jednoduchý. Generačný rozdiel medzi nami chápem hlavne ako „stratu jednej generácie“, ktorej nerozumieme a preto nás ani nepočúva. Čo na tvojich rovesníkov skutočne platí?
Na toto neviem zodpovedne odpovedať. Veľké firmy a spoločnosti si na to najímajú celé tímy odborníkov. Sám mám skôr starších kamarátov a sledovateľov, ako rovesníkov. A ani nemám pocit, žeby som bol výraznejšie úspešný pri oslovovaní mojej alebo mladšej generácie. Ak mám rozmýšľať na základe logiky a skúseností, tipoval by som, že človek, ktorý chce osloviť mladých musí byť prítomný na sociálnych sieťach a fórach ako Reddit, Discord, Instagram či bohužiaľ aj TikTok. A mal by reflektovať na vývoj a trendy v tomto smere, čiže analyzovať, kde sa zhromažďuje najviac ľudí a čo tam hľadajú. Nemalá časť z mojich rovesníkov či mladších už na Facebooku nie je, alebo využíva iba messenger. Je to už pre nich skrátka zastaralé a neatraktívne, aj keď pre niekoho môže byť táto informácia šokujúca. Späť k osloveniu mladých – posolstvá je potrebné odkazovať stručne a jednoducho, avšak s možnosťou dozvedieť sa podrobnosti. Záujemca o pozornosť medzi mladými by mal hovoriť pútavo, videá by mali byť kvalitne graficky spracované, mal by sa taktiež v niečom odlišovať od iných konkurentov v súboji o pozornosť. V tomto je naša generácia dosť náročná. Mladí si taktiež dosť potrpia na eko akcie, charity a rôzne zbierky. Takým ľuďom u väčšiny z nich stúpne kredit, aj keď mnohí v tom vidia vypočítavosť. Myslím, že dosť ľudí by oslovil vlogový projekt alebo nejaký streamer, napríklad na platforme Twitch, ktorý by hral hry, interagoval s chatom a zároveň mal vyčlenený čas počas streamu na rozoberanie metapolitiky či spoločensko-kultúrnych tém. Nepodceňoval by som však ani kontakt v reálnom živote.
5. Záleží určite aj na obsahu, nielen na spôsobe prezentácie. Sám máš veľmi negatívnu skúsenosť s vyslovením názoru, ktorý nenašiel pochopenie na akademickej pôde a spôsobilo ti to nemalé problémy. A predsa ťa to nezastavilo…
Určite aj na obsahu, preto som ho ani nespomínal, lebo o tom snáď nemusíme diskutovať. Obsah je vždy podstatný, no ohromnú rolu hrá aj forma. Pokiaľ človeka nezaujmete, unudíte alebo odplašíte, v dnešnej rýchlej dobe a popri informačnom pretlaku, nemá taký človek jediný dôvod sa k vám vracať.
Aj keď som svojho času bol “na koberčeku” kvôli mojim internetovým prejavom, musím povedať, že kompetentní sa ku mne zachovali maximálne férovo, upozornili ma na možné následky a celú vec zbytočne nerozpitvávali, aj napriek tomu, že sú názorovo v niektorých veciach úplne inde ako ja. Mohli zo mňa urobiť exemplárny prípad “boja proti extrémizmu”, získať si priazeň médií a mimovládok, no zachovali sa profesionálne, za čo si konkrétnych jednotlivcov vážim. Celá vec na mňa mala v konečnom dôsledku podľa môjho názoru dobrý efekt, lebo som si niektoré veci uvedomil a prehodnotil, niečo by som dnes vyjadril inak, respektíve vôbec, no v iných názoroch a pohľadoch som sa časom iba utvrdil.
6. Dá sa to chápať aj tak, že veľa „exemplárnych extrémistov“ dopláca najviac na nedostatok sebareflexie?
To sa neodvážim tvrdiť, keďže dnes je podľa médií extrémistom skoro každý, kto nejde v dave systémovej propagandy. Možno, keby som sa mal vyjadriť ku konkrétnemu prípadu. Ale registrujem jedincov, ktorí skutočne robia svojim správaním hanbu myšlienkam a hodnotám, ktoré chcú údajne šíriť a tam sebareflexia určite absentuje. Napríklad, keď si ochranu svojej identity a národnú hrdosť niekto vysvetlí tak, že na cigána sa ani len nepozrie, lebo je to podľa neho automaticky parazit, dopredu ním opovrhuje, ale pritom sa ten človek pravidelne ožiera a správa sa horšie ako ten posledný vyvrheľ, pričom za množstvo problémov si môže sám, no príčiny hľadá inde. Takých prípadov bohužiaľ nie je málo..
7. Prvou vetou si trafil klinec po hlavičke. Dokonca aj strana, do ktorej si si podal prihlášku, má túto nálepku. Oprávnene?
Keby som si myslel, že hnutie Republika je extrémistické, tak doň nevstupujem. Máme tu iné strany, najmä na opačnej strane spektra, ktoré presadzujú extrémy nezlúčiteľné s biológiou, elementárnou logikou, základnými pravidlami prežitia živočíšneho druhu v prírode, či dokonca v rozpore so súčasným slovenským právnym systémom. Ale keďže majú nálepku demokratov, lebo sa klaňajú modlám súčasnej “demokracie” a akceptujú či šíria systémové dogmy, ktoré sa nesmú spochybňovať či vedecky skúmať, tak ich štátne zložky a médiá nechajú na pokoji.
8. Prečo si sa teda rozhodol do hnutia REPUBLIKA vstúpiť a aké ciele tým sleduješ?
Mnoho významných osobností našej histórie sa angažovalo politicky, s menšími či väčšími úspechmi. Pre každého z nich, hoci to bola u niektorých iba epizóda, to znamenalo nejaký posun v živote, či už z hľadiska skúseností, názorov alebo prehodnotenia metód, ktoré pre svoj boj po pochopení politickej reality volili (napríklad Ľudovít Štúr). Od svojho vstupu do hnutia Republika očakávam, že načerpám nové skúsenosti a spoznám nových ľudí s podobným zmýšľaním. Takisto by som rád presadil, alebo aspoň prekonzultoval niektoré svoje vízie z hľadiska marketingu a prezentácie strany, ale v prvom rade sa chcem úspešne angažovať vo svojom regióne, kde žijem a to bez ohľadu na nejaký politický či iný prospech. Samozrejme, že aktivity a vykonanú prácu, ktorú si ľudia všimnú, môžu hnutiu pomôcť aj politicky, ale ak by to bolo prioritou, tak by to nebola úprimná snaha a myslím si, že najmä na komunálnej úrovni sa musíme spájať naprieč spektrom, pokiaľ je ten druhý človek príčetný, spoľahlivý, pracovitý a čestný. Už po prvom kontakte s členmi hnutia v regióne cítim, žeby sme pre svoje najbližšie okolie mohli v dohľadnej dobe niečo pozitívne vykonať, ak sa správne zosúladíme a zorganizujeme. Uvidíme, aká bude realita. Všeobecne je podľa mňa v hnutí na čom pracovať aj z celoslovenského hľadiska a osobne by som bol rád, keby sme sa voči niektorým veciam do budúcna zreteľne vymedzili, alebo aspoň jasne komunikovali náš postoj, nech každý vie, čo od nás očakávať. Ale na to ako nový a radový člen zatiaľ nemám vplyv a bolo by prehnane odvážne, až drzé kecať do vedenia a smerovania strany prakticky ihneď po svojom vstupe, bez žiadnych výsledkov za sebou. Všetko má svoju postupnosť a ako som už spomínal, ja sa momentálne sústredím na svoje okolie, v ktorom vidím veľký nevyužitý potenciál. Keď prídu výsledky, môžeme sa baviť aj o inom.
