Po nevydarených voľbách a nepresvedčivom výkone vo funkcii predsedu SNS a parlamentu zároveň, nik príčetný neveril, že by táto smutno-smiešna postavička mohla pomýšľať na pokračovanie v politickej kariére. Napokon, aj samotný Danko sa po volebnom debakli k situácii postavil ojedinele triezvo a sľúbil rezignáciu aj s celým vedením SNS. Premety o 180 stupňov tvorili podstatnú časť jeho tragickej politickej kariéry a nebolo tomu inak ani tentoraz. Niekto by povedal, že ide o naivný počin egomaniaka typu doživotných predsedov s ktorými strana vzniká i zaniká. No zdá sa, že Danko sa spolieha na niečo úplne iné a nie neodôvodnene.
Vláda vytúženej zmeny po obohratom Smere začína mať trpkú pachuť. Matovičov strmhlavý preferenčný pád a rozčarovanie voličov strán vládnej koalície je badateľné. A je úplne jedno, či karmaticky Matovič len dostáva späť požičané aj s úrokmi a nakoľko je vlastne pánom situácie. Vo viacerých ohľadoch súčasná vláda pripomína Radičovej zlepenec z rokov 2010-11, ktorý sa rovnako rozsypal po roku a pol. A vzápätí uspel vo voľbách rekordne Smer, keď ho volilo vyše 44% voličov, len aby sa Radičovej zlepenec ani náhodou znova nedostal k moci.
Danko správne vyhodnotil amaterizmus nových mocipánov, dobre usúdil aj to, že pandémia prinesie spoločenské napätie, ktoré sa bude ventilovať na vládnej moci. Pol roka obchádzal okresné konferencie, stranu dôkladne deratizoval od možných odporcov (tých posledných odsunul na dno až na sneme), neukazoval sa na verejnosti, aby sa zabudlo na bozkávanie výložiek či Kočnerovu volavku, jeho kompilát tromfli vládni plagiátori, a tak mal dosť času na rekonvalescenciu a nabratie nových síl. SNS prorocky spustila petíciu za predčasné voľby a je dosť možné, že v najbližšom čase aj vyzbiera dostatok podpisov. Ale nič netreba uponáhľať. Najskôr musia prebehnúť procesy, na ktoré sa Danko spolieha pri reinkarnácii svojej politickej kariéry.
Rozhodujúcim faktorom bude stúpajúca nespokojnosť ľudí s pandémiou, opatreniami a v konečnom dôsledku najmä s poklesom životnej úrovne, ktorú si mnohí neuvedomujú. To sa naplno prejaví v budúcom roku. Prinesie to nielen veľkú mieru nespokojnosti, pokles popularity vlády a v kombinácií s Matovičovým talentom štvania ľudí, priam výbušnú zmes. V takom ovzduší nebude núdza, keď to inak nepôjde, i vyvolať referendum o predčasných voľbách, lebo súčasnú vládu z hradného vrchu inak ako defenestráciou nik nedostane. Vo svojich funkciách a v súčasnej kombinácii sú na svojich miestach prvýkrát a zároveň naposledy. V takej vybičovanej atmosfére nebude nemožným aj to, že referendum bude úspešné. Lebo k urnám a proti vláde nepôjde len Smer či Pellegriniho zostava, prípadne kotlebovci, ale aj progresívci či mimoparlamentní zjednotení menšinoví Maďari, sklamaných vládnych voličov nevynímajúc.
Zároveň sa vynorí spomienkový optimizmus, ktorý dnes šokujúco počuť aj z úst voličov súčasnej garnitúry: Ten Fico bol aký bol, ale bolo lepšie….Alebo: Ten Pellegrini to riadil lepšie… A Danko sa tiež nemýli, že hoci bol niekedy na smiech, v porovnaní s Kollárom a jeho transgender dobrodružstvami je jeho balenie Zsuzsovej ozaj bezvýznamné. A potom je tu najdôležitejší faktor, ktorý Danko tiež správne vyhodnocuje: neviditeľnosť ĽSNS, jej programová i personálna vyprahnutosť a izolácia. Očakávaný rozsudok v kauze šekov s Kotlebom tiež nahráva Dankovým špekuláciám a zároveň ĽSNS dostáva do agónie. Navyše v čase mimoriadnej situácie odsudzujúci rozsudok nad Kotlebom bude mať drakonické rozmery. Ak sa toto podarí, bude to záverečný dôkaz o bezprávnosti súčasného údajne liberálnodemokratického režimu, keď na jednej strane bude odsúdený za akúsi symboliku na ťažký trest človek, ktorého spoločenská nebezpečnosť je neporovnateľná so skutkom spod akého bol oslobodený nedávno trebárs Kočner. Odsudzujúci rozsudok nad Kotlebom by mal za následok i postupnú likvidáciu ĽSNS, keďže by bola následne označená za zločineckú skupinu, čo by znamenalo jej rozpustenie. Idea, že by ĽSNS pod iným názvom fungovala i naďalej je pomerne iluzórna – po Kotlebovi by sa ťažko hľadal obdobný líder – a ani Uhrík či iní známejší by nedokázali v dostatočnej miere osloviť voličstvo. Rozpustenie strany by malo za následok aj zhabanie jej majetku a peňazí za volebné výsledky, čo by bola pre kotlebovcov posledná rana, pretože bez financií sa politika robiť nedá.
A tak by tu bola vystretá ruka – od Danka. Už po sneme sa vyjadril, že s Uhríkom či Radačovským nemá problém, a že ich považuje za vzdelaných a užitočných. Semienko nešváru a rozoštvania už zasial. Po rozklade kotlebovcov nie je vylúčené, že vznikne i viacero strán, prípadne, že sa preskupia do iných už jestvujúcich. Národný volič preto bude kalkulovať a uvažovať v nemalej miere: tak sa ľahko môže stať, že do urny hodí – ako menšie zlo a zároveň najpravdepodobnejšie parlamentné zastúpenie – hlas pre SNS. Na toto všetko sa Danko spolieha. A pri mentalite slovenského voliča sa možno nespolieha ani na nemožné.
Slavomír Hromada
