Súčasná Covid kríza, ktorou si prechádza najmä vyspelejšia časť sveta, nemá v dejinách obdobu. A teraz nehovorím ani tak o pandémii samotnej, ale o jej sprievodných javoch – obmedzovaní občianskych práv, práva na slobodu pohybu, práva na výkon náboženského kultu a pod. Isteže, môžeme hovoriť o tom, že tieto kroky spomalili šírenie choroby, ale to nič nemení na fakte, že takéto opatrenia sme doteraz vídali jedine v katastrofických alebo post-apokalyptických filmoch. Čiže v produkcii značne nereálnej. Doteraz. Zdá sa, že realita opäť raz predbehla fantáziu. A tiež sa zdá, že súčasná pandémia veľmi dobre zapadá do jedného konkrétneho scenára globálnej katastrofy.
Počas histórie ľudstva sa už hovorilo o nastávajúcom a zaručenom konci sveta mnohokrát. Mal prísť v roku 500, potom 1000, ďalej 1367, 1525, samozrejme 1666, potom 1689, 1694, 1730 a 1826. V roku 1843 predpovedal americký farmár William Miller koniec sveta na nasledujúci rok a podarilo sa mu o tom presvedčiť okolo sto tisíc ľudí (tzv. milleriáni). Síce sa nič nestalo, ale z „hnutia“ sa vyvinuli Adventisti siedmeho dňa a jehovisti. Prelomový mal byť samozrejme aj rok 2000 a na hystériu okolo roku 2012 sa tak ľahko tiež zabudnúť nedá. Super kalendár zostavený neomylnými Maymi sa asi zle prečítal a všetci tí, čo všetko predali a odsťahovali sa do francúzskej dedinky Bugarach, ktorá mala zostať ušetrená, asi čakajú na záchranný mimozemský výsadok doteraz. Ale aby sme nezaspali na vavrínoch, aj na rok 2020 prorokoval istý Antoine Court de Gébelin, zaujímavá kombinácia protestantského pastora a okultistu, začiatok celosvetovej skazy. Všetky tieto excesy možno považovať za úsmevné, avšak málokto vie, že predpoveďami konca sa zaoberajú aj renomované vedecké inštitúcie. Od roku 1973 beží na najvýkonnejšom počítači v Austrálii program s názvom World One (Svet jeden). Ten vytvorili vedci z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) na objednávku Rímskeho klubu. Toto zoskupenie je medzinárodným think-tankom založeným v roku 1968 talianskym podnikateľom Aureliom Pecceim, združujúcim vplyvných priemyselníkov, obchodníkov a verejných činiteľov a jeho cieľom je pôsobiť na verejnú mienku pre zabezpečenie budúcej prosperity ľudstva. Takto pozitívne sa aspoň prezentujú. Avšak rozhľadenejším čitateľom netreba jeho pokútne snahy bližšie približovať. Prejavil sa v moderných dejinách už niekoľkokrát. Okrem iného sa snaží o znižovanie globálnej populácie (štúdia Medze rastu), čo v praxi znamená vymieranie ľudí európskeho pôvodu a je súčasťou slobodomurárskeho hnutia. Ďalej stačí povedať, že medzi jeho členov patrili aj také významné „osobnosti“ ako Václav Havel či Michail Gorbačov. Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Robert Solow jeho argumenty a prácu označil rovno za amatérske. Zrejme kvôli snahe o nápravu reputácie poverili vypracovaním programu World One práve MIT. Za svoj vznik vďačí priekopníkovi v oblasti kybernetiky Jayovi W. Forresterovi (1918-2016), ktorý sa behom svojej kariéry stal držiteľom niekoľkých významných ocenení. Úlohou tohto programu je sledovať a analyzovať rôzne trendy ako je znečistenie životného prostredia, rast populácie či vyčerpávanie prírodných zdrojov. Na základe týchto dát mal byť schopný ponúknuť odhad budúceho vývoja na Zemi. Správa zverejnená v minulom roku za ohlušujúceho ticha a absolútneho nezáujmu zo strany väčšiny médii pritom obsahuje veľmi nepríjemné prognózy. Zem sa podľa nej začne nezvratne meniť už od roku 2020. A behom ďalších dvadsiatich rokov už svet, ako ho poznáme dnes, nebude existovať. Podľa tejto správy vstupujeme do temných časov. Už v priebehu tohto roku má dôjsť k dramatickej zmene. V správe sa doslova píše: „Okolo roku 2020 bude stav planéty veľmi kritický. Pokiaľ s tým nič neurobíme, kvalita života klesne na nulu“. Ďalej sa v správe hovorí, že po roku 2020 sa začne pozvoľna vytrácať suverenita štátov a obyvateľstvo Zeme začne vymierať: „Znečistenie bude tak závažné, že začne zabíjať, čo povedie k úbytku obyvateľstva. Populácia na Zemi bude nižšia ako v roku 1900. V tejto fáze, okolo roku 2040 až 2050, prestane existovať civilizovaný život na Zemi, ako ho na tejto planéte poznáme“. Ešte pred pár mesiacmi by bolo možné nad tým mávnuť rukou. No je skutočne zvláštna náhoda, že Covid kríza naplno prepukla práve v roku, kedy začiatok svetovej katastrofy prognózoval aj počítačový program objednaný Rímskym klubom. Týmto nechcem trvať na neomylnosti austrálskeho počítača. Ono s „vešteckými“ počítačovými programami je niekedy problém. Web Bot, ktorý vznikol koncom 90-tych rokov, tiež napríklad predpovedal na rok 2012 katastrofické scenáre a ako vieme, nič pozoruhodné sa nestalo. Ani to znečistenie nie je nijaké nóvum, veď už teraz každoročne jeho vinou zomrie na celom svete alarmujúcich 7 miliónov ľudí a 9 z 10 trpí zdravotnými problémami spôsobenými zlým ovzduším. Zaujímavé je tu niečo iné. Ak si pozrieme objednávateľa a samotnú prognózu, príliš sa to podobá na inteligentný dizajn. V nedávnej minulosti sme tu mali ebolu, SARS 1, vtáčiu chrípku a spoločnosť sa kvôli tomu nezastavila. Tu prestáva byť na smiech aj tvrdenie amerického prezidenta a časti vedeckej obce o umelom pôvode v súčasnosti najznámejšieho vírusu. A kombinácia obmedzení bežného života s predpovedaným kolapsom národných štátov znie už skutočne alarmujúco! Aj keď zánik civilizovaného života na Zemi budú mať skôr na svedomí veľké migrácie z juhu na sever pologule, a nie pandémie. Je inak zaujímavé, že sa správa nijako výrazne nezameriava na problémy spôsobené globálnymi epidémiami. Ak si však opäť pripomenieme jej zadávateľov, ani sa nieto čomu čudovať. V skutočnosti stačí vymeniť výraz „znečistenie“ za výraz „pandémia“ a dostaneme o niečo konkrétnejší obraz katastrofy. Dnes sa tešíme na koniec tejto krízy a návrat do bežného života. Ale čo ak už nič nebude také ako predtým? Pre vládcov je totiž dostatočne opojné držať ľudí na taký dlhý čas zavretých doma a navyše pod dohľadom. Diktátori minulosti o tom mohli iba snívať. Vlády nás upozorňujú, že ak čísla začnú opäť stúpať, obmedzenia sa obnovia. A už teraz sa hovorí o tom, že covid sa pravdepodobne bude vracať každý rok. A napriek úsiliu všetkých špičkových laboratórii sa akosi nedarí vyvinúť vakcínu. Ak sa aj nájde, kde máme záruku, že sa nič ďalšie neobjaví? Odpoveď znie: nikde. Nové (a nezvyčajné) choroby sa objavujú periodicky. Hrozí nám teda permanentne sa opakujúci výnimočný stav? Ono totiž koniec sveta nemusí byť vo forme asteroidu, ktorý aspoň podľa filmovej produkcie takmer vždy zasiahne USA. Nemusí byť naostatok ani formou pandémie, ktorá vyhladí ľudstvo. Koniec nášho sveta, čiže sveta aký sme doteraz poznali, môže mať aj formu zneužitia niektorých krízových javov niektorými konkrétnymi skupinami na prebudovanie reality podľa vlastných predstáv. Otázne je, kam to povedie. Možno k svetu, kde bude len jedna vláda a jedna vízia. A možno aj jedna rasa s farbou pleti starých Egypťanov, ako o tom kedysi fantazíroval zakladateľ hnutia Paneurópa gróf Eijiro Coudenhove-Kalegri, syn c. a k. rakúskeho veľvyslanca a jeho japonskej gazdinej. Skrátka, k World One. Nevieme čo príde po covide, ani ako rýchlo to po ňom príde. Ale jednou z možností je aj klasická konvergencia katastrof, ktoré vyvolajú globálny chaos a z neho nás potom vyvedú osvietené elity typu Rímskeho klubu. Ako už svojho času povedal anglický spisovateľ Aldous Huxley, teror je veľmi hlúpy a nákladný spôsob vládnutia. Ľudí treba zmanipulovať tak, aby sa naučili svoje otroctvo milovať. Napríklad aj prostredníctvom mesiášskych vlád a organizácii, chrániacimi nás pred globálnymi katastrofami, ktoré možno sami naprojektovali, alebo aspoň využili. Tyrania vždy uspeje vďaka šikovnému narábaniu s obyčajným ľudským strachom. A prognózované milióny mŕtvych? Tie mal predsa Rímsky klub a podobné organizácie v programe od samého začiatku.
Slavomír Kundrát
