Prvý krát sa stretávate s novou rubrikou DIALÓGY, ktorou sa budeme snažiť vás každý pondelok vo večerných hodinách „naštartovať“. Očakávajte rozhovory, ktoré sa z nejakého dôvodu nezmestili do tlačenej verzie časopisu RECONQUISTA, ale svojim obsahom majú rozhodne čo povedať. Verím, že europoslanec Milan Uhrík je tou správnou tvárou, ktorá predstaví náš nový formát. Ako uvidíte, dôležitým, hoc nepríjemným otázkam sa v žiadnom prípade neplánujeme vyhýbať. Príjemné čítanie.

Začneme netradične. Považujete sa za ambiciózneho a cieľavedomého človeka, ktorý kdesi v kútiku duše tušil, že dnes bude „celebritou“?

Nie, takto pred 5 rokmi sa mi ani len nesnívalo, že budem vo vysokej politike. Začínal som ako radový člen strany, ktorý prijal výzvu ísť pracovať s Mariánom Kotlebom do Banskobystrického samosprávneho kraja, hoci v tom čase som mal lepšiu prácu v IT sektore v Bratislave. Jednoducho, nepovažoval som za morálne správne odpovedať v štýle „vo vašom politickom boji vám držím palce chlapci, ale odo mňa žiadnu prácu ani obetu nechcite“. Videl som už vtedy, kam to v prevažne liberálnej Bratislave smeruje a nemohol som sa na to len tak nečinne pozerať. Pustili sme sa teda spolu s ostatnými kolegami zo strany do poctivej politickej práce a odvtedy sa to valí  – v Národnej rade aj v Európskom parlamente. Všetko, čo robím, sa snažím robiť najlepšie ako viem a obklopovať sa najlepšími ľuďmi, akými viem. Nechcem však byť celebritou, nikdy som nebol ten typ a nemám rád to slovo (spája sa mi s primitívnymi reláciami typu „Farma“ či „Mama, ožeň ma“). Stačí mi byť normálnym chlapom, ktorý urobí pre svet niečo dobré.

Prečo ste si zo širokého spektra strán vybrali práve ĽSNS?

Ideologicky nebolo o čom, už od mlada som inklinoval k hodnotám, ktoré reprezentuje ĽS Naše Slovensko. Už na základnej škole som patril k tým, ktorí si radšej pustili zmysluplné piesne zo staršej tvorby Daniela Landu ako nejakú disko hudbu. Až s príchodom ĽS Naše Slovensko však prišla možnosť angažovať sa naozaj organizovanejšie a zmysluplnejšie. Fandím aj rôznym drobným iniciatívam, ale na presadenie veľkej spoločenskej zmeny treba veľké hnutie, to je proste fakt, ktorý sa obísť nedá.

Raketovo ste sa v hierarchii vypracovali na druhého najsilnejšieho muža v strane. Aké pozitíva a negatíva to prináša?

Na rovinu musím povedať, že funkcie v ĽS Naše Slovensko nie sú za odmenu a naozaj nie je čo závidieť. Vidím to na sebe, vidím to aj na osobnom živote predsedu Mariana Kotlebu a ďalších kolegov. Z osobného pohľadu je to v podstate len práca a zodpovednosť navyše, plus samozrejme negatívna pozornosť bulváru. To nie je nariekanie, len konštatovanie faktických negatív, na ktoré sa pýtate. Keby sme to robiť nechceli, tak nemusíme. Nikto predsa nemá povinnosť byť vo vedení strany. Pozitívom je, že môžeme diskutovať s relevantnými ľuďmi a spoločne tak ovplyvňovať kľúčové strategické rozhodnutia.

Stretávate sa ešte s tým, že nie ste relevantným partnerom k diskusii, pretože s „fašistami“ sa nediskutuje?

Áno, najviac cenzurujú názory práve tí, ktorí najhlasnejšie vykrikujú o slobode. Konzervatívci sú paradoxne oveľa ochotnejší diskutovať ako tí rôzni progresívni liberáli.

Ste v strane osamotený s vydávaním tlačových komuniké nielen v súvislosti s vašimi aktivitami. Je nedôvera vašich kolegov voči médiám až taká hlboká, alebo je to skôr o (ne)schopnosti ísť modernou cestou informovanosti?

Našťastie, už nie som osamotený  Úloha hovorcu strany prešla na kolegu Ondreja Ďuricu, ktorý to robí naozaj profesionálne. Aj toto bolo jedno z tých spomínaných strategických rozhodnutí, ktoré sme prijali – snažíme sa otvárať stranu pre všetkých šikovných ľudí, ktorí sa chcú angažovať a môžu byť prínosom. Nemôže robiť všetko len hŕstka ľudí. To sa nedá a nie je to ani správne. Otázka nedôvery a naša opatrnosť voči masmédiám je po našich skúsenostiach úplne na mieste. Povaha správ, ktoré o nás publikuje mainstream jasne dokazuje, že ich snahou je očierniť nás za každú cenu.

Tlačové oddelenia nie náhodou zamestnávajú profesionálnych PR manažérov, alebo agentúry, ktoré túto prácu zabezpečujú na komerčnej báze. Moderné marketingové trendy napr. výrazne ovplyvnili aj výsledky volieb, ich dôležitosť je teda zrejmá. Sú investície do vzdelávania zodpovedných ľudí v ĽSNS vnímané ako priorita?

Spolupráca s rôznymi PR agentúrami sa nám neosvedčila. Obzvlášť, ak to boli ľudia, ktorí nezdieľali naše politické názory. Hoci návrhy, ktoré produkovali boli pekné, chýbala im „duša“. Na druhej strane istú profesionalitu v grafike, videách potrebujeme, nemôže to pôsobiť amatérsky, čiže v tejto oblasti spolupracujeme aj s profesionálmi. Čiže vo všeobecnosti, reklamné agentúry sú dobrí pomocníci, ale zlí páni. Politika sa nedá „predávať“ rovnako ako prací prášok. Čo sa týka vzdelávania, tak to sa snažím aj ja propagovať a podporovať všade, kam chodím. Vedomosti sú sila.

Samoštúdiu sa nestránite. V rámci ĽSNS však (Kulturblog je výnimkou potvrdzujúcou pravidlo) nie je badať žiadnu výraznú snahu o metapolitiku – vzdelávanie, politickú motiváciu a formovanie voličov. Prečo?

Naše myšlienky a hodnoty nepropaguje mainstream, Hollywood, Európska únia ani rôzne mimovládky. V porovnaní s liberálnou konkurenciou disponujeme len s veľmi obmedzenými zdrojmi, a preto musíme zvažovať, ako ich použijeme. Či na primárnu politickú prácu a propagáciu či na pomoc ľuďom v núdzi, či na podporu rôznych vzdelávacích a kultúrnych akcií. Metapolitika, metafyzika a celkovo dialektika sú veľmi dôležité oblasti, ktoré učia ľudí myslieť. Žiaľ, takýchto uvedomelých voličov je relatívne málo a malý počet voľby nevyhráva. Drvivá väčšina ľudí v dnešnej rýchlej dobe vníma politiku len povrchne – cez titulky médií, útržkovité správy a osobné dojmy. Či chceme, či nie, ako politici musíme s týmto objektívnym faktom pracovať a tomu prispôsobovať aj priority v rámci tých našich obmedzených zdrojov.

Všetko nasvedčuje tomu, že ĽSNS stavia svoju politiku na stabilnej voličskej základni. Ako vyplýva z vašich slov v politike je kľúčová kvantita (pred kvalitou?) a teda najväčšou výzvou bude oslovenie nových potenciálnych voličov. O aké skupiny nových voličov a čím sa ich budete snažiť osloviť?

Našu voličskú základňu vôbec neberiem ako fixnú samozrejmosť. O voličov treba bojovať, treba im ponúkať riešenia, informácie, bojovať za ich záujmy. Chceli by sme oslovovať najmä konzervatívnych voličov, ktorí si ctia tradičné a národné hodnoty, ktorí cítia sociálne a chcú, aby bolo Slovensko spravodlivý štát. To je množina ľudí, ktorú by sme radi v budúcnosti oslovili. Liberálne zmýšľajúcich ľudí zrejme nikdy nepresvedčíme.

ĽSNS sa od svojho vzniku borí so snahou médií a politických oponentov o diskreditáciu na základe postojov k určitým historickým udalostiam. Napr. pri SNP to pôsobí dojmom, že jednoznačné stanovisko zaujať nechcete, aby ste neurazili voličov s opačným názorom. Aký je váš súkromný názor na určitú nejednotnosť v strane čo sa spomenutých tém týka?

V celej strane (resp. na celom Slovensku) nepoznám ani dvoch ľudí, ktorí by mali na všetko úplne rovnaký názor. Snažiť sa presadiť dokonalú jednotu absolútne vo všetkom by teda znamenalo, že v strane zostane len jeden človek. Jednota je dôležitá, ale vzácna, preto sa musí orientovať najmä na prioritné veci. Pre nás je prioritná budúcnosť. Teraz sa hádať a deliť stranu či dokonca celú spoločnosť na témach už vzdialenej minulosti by bolo nezodpovedné. Veď si to zoberme – čo by som o 30 rokov povedal svojim dvom (teraz malým) deťom, keď sa ma spýtajú, že prečo sme nezastavili ten liberálny rozklad? Mám im v tom roku 2050 povedať, že sa nedalo, lebo jeden kolega si o udalostiach spred 110 rokov myslel to a druhý to? Veď by ma vysmiali… Som presvedčený, že keby teraz žil pán prezident Tiso, tiež by sa snažil národ zjednotiť s víziou boja za budúcnosť a nie ho rozdeľovať kvôli veciam minulosti. Tak, ako to robil presne v časoch svojej éry. Tú snahu o zjednocovanie národa vnímam ako jeho najsilnejší odkaz. Keď zabezpečíme stabilnú budúcnosť, potom môžeme filozofovať o tom, čo mohli a nemohli spraviť naši predkovia lepšie.

Ruské ministerstvo zahraničia vo svojej správe označilo ĽSNS za xenofóbnu a rasistickú stranu. Následne akoby sa z vašej rétoriky niekdajšia zjavná orientácia na východ začala vytrácať. Zahraničnú spoluprácu ste z predvolebného desatora vyňali a málo sa objavovala aj na mítingoch. Ide o zmenu kurzu v zahraničnej politike?

Tá ruská hodnotiaca správa bola nezmysel. Nikto z oficiálnych predstaviteľov Ruska nás nekontaktoval, čiže informácie o našej činnosti nemali od nás. Mohli ich mať teda jedine z (mainstreamových) médií alebo od našich politických oponentov (najmä od Andreja Danka). V oboch prípadoch ide o zlé a neobjektívne zdroje, čiže tak zle vyzerala aj tá správa. Už som v tejto veci medzičasom komunikoval aj s ruským veľvyslancom na Slovensku a dokonca som nadviazal komunikáciu aj s poslancami ruskej Štátnej dumy. Čiže tie vzťahy sa zlepšujú. Stále trváme na tom, že Slovensko by malo zmeniť jednostrannú orientáciu na západ aj vyváženou spoluprácou s Ruskou federáciou. Agresívne USA nie sú naša budúcnosť! Myslím, že až na pár fanatických globalistov to podobne vníma väčšina Slovákov. Ak by som sa mal staviť, tak stavím na to, že v prípade globálnej vojny by aj tak väčšina Slovákov intuitívne prešla zase na ruskú, resp. slovanskú stranu. Ako vždy.

Bolo by takéto rozhodnutie väčšiny Slovákov v prípade globálneho konfliktu správne?

To je už veľmi hypotetická otázka, keďže nevieme, ako by ten globálny konflikt vyzeral, aké by boli jeho príčiny. Dúfam, že Slováci sa vždy rozhodnú správne.

V posledných rokoch ĽSNS trpí značnou fluktuáciou. Ako si to vysvetľujete? Zmenili by to prísnejšie previerky?

Nemyslím si, že by sme trpeli väčšou fluktuáciou ako iné organizácie (strany, združenia či firmy). Pri tisíckach členov je prirodzené, že niektorí odchádzajú a iní zase prichádzajú. Navyše, snažíme sa nehľadieť len na kvantitu členov, ale viac na kvalitu. Dobre organizovaná a odhodlaná menšina  dokáže viac, ako neorganizovaná väčšina.

Z vlastnej skúsenosti viem, že bezpečnostná politika v ĽSNS svojho času nefungovala práve najlepšie. Konštruktívnych ľudí od spolupráce odrádzala tiež kolísavá kvalita členskej základne v regiónoch a komunikačné lapsusy. Nastali teda výrazné zmeny?

Snažíme sa tú kvalitu členskej základne postupne zlepšovať a prilákať viac profesionálov a osobností, ale je to zdĺhavý a náročný proces. Veľká a stabilná strana, akou je ĽS Naše Slovensko, to však musí zvládnuť.

Čo z osobných priorít sa vám dosiaľ nepodarilo presadiť aj v rámci strany?

Snažím sa pracovať vždy odhodlane, razantne, racionálne a profesionálne. Nemám rád amaterizmus a lenivosť. Tieto princípy sa snažím presadiť všade.

Europarlament

Otvorene ste priznali, že vám je bližšia vnútroštátna politika a do Bruselu idete hlavne preto, že si vás zvolili ľudia a vy rešpektujete ich voľbu. Dovolím si tvrdiť, že strane vaše schopnosti na domácej politickej scéne chýbajú. Núka sa teda otázka, akým spôsobom strana aktívne pristupuje k rozširovaniu kádrovej základne na obsadzovanie niektorých prioritných postov, aby nedochádzalo k takýmto stretom záujmov.

Kádrové rezervy doplníme, to nemôže byť argument, prečo by sme mali ignorovať dôležitú svetovú politiku. Šikovných ľudí je dosť, len niektorí sa musia prestať báť. My sme pripravení ponúknuť im spoluprácu – dokázali sme to otvorením našej kandidátky v eurovoľbách či vytvorením širokej koalície v posledných voľbách do NR SR.

S fungovaním spomenutej koalície ste spokojní? Je týmto váš momentálny koaličný potenciál vyčerpaný?

Bola to najmä predvolebná koalícia, aj keď s danými stranami udržiavame korektné vzťahy aj po voľbách. Nemyslím, že tým je náš koaličný potenciál vyčerpaný. Práve naopak, dúfam, že tým sa začal ten potenciál otvárať a rozširovať.

ĽSNS zbieralo podpisy na vypísanie referenda o vystúpení z EÚ. Neskôr ste rétoriku zmenili a do europarlamentných volieb ste kandidovali s cieľom EÚ reformovať zvnútra. Ako po doterajších skúsenostiach hodnotíte svoje možnosti v tomto smere?

Ľudia na Slovensku sa vystúpenia z EÚ boja. Veľa robí všadeprítomná proeurópska propaganda, veľa robí zvyk. Zorganizovať vystúpenie Slovenska z EÚ v súčasnosti jednoducho nie je reálne, skúšali sme to. V Európe však sú značné sily, ktoré volajú po veľmi hlbokej a zásadnej reforme EÚ naspäť na hospodárske združenie suverénnych štátov. Snažíme sa preto podporiť aspoň túto iniciatívu, pretože ju považujeme stále za lepšie riešenie, ako súčasnú prehnitú EÚ. Ak by podobne zmýšľajúci politici získali prevahu vo väčšine členských štátov a aj v europarlamente, tak sa EÚ zmeniť dá. Najhoršie by bolo vzdať to a nerobiť nič.

Schopnosť presadzovať zmeny v EÚ podľa vašich slov úzko súvisí s členstvom v tzv. politických frakciách. Glosovali ste, že predstavy o konzervatívnej politike sa v rôznych štátoch únie značne odlišujú. Aby mal čitateľ lepšiu predstavu, v čom konkrétne sa väčšinou zhodujete a v čom naopak nie?

Tak pre ilustráciu, slovenská liberálna strana SaS je v Europarlamente považovaná za konzervatívnu stranu. Celé ponímanie liberálnej politiky je tam o level vyššie. To, čo na Slovensku považujeme za extrémne liberálnu stranu sú na bruselské pomery ešte ťažkí konzervatívci. Typický bruselský politik vyzerá ako Šimečka z Progresívneho Slovenska.

Práve spomenutý Šimečka vás často konfrontuje. Vnímate to ako vecnú, konštruktívnu kritiku?

Šimečka ma konfrontuje väčšinou takým štýlom, že moje slová vytrhne z kontextu, prekrúti a potom sa snaží vyvrátiť to, čo som ani nepovedal. Využíva tzv. argumentáciu „ad absurdum“, čiže vyvracia prakticky neexistujúce veci a tvrdenia umelo vytiahnuté do absurdna. Ale tak to robia tí tzv. progresívci všade – len vykrikujú o fašistoch, rasistoch, propagande, diktátoroch, hoaxoch, atď. Málokedy argumentujú vecne.

Podľa čoho ste si vyberali akreditovaných asistentov?

Musia to byť špičkoví profesionáli. Bez vysokej školy a znalosti cudzích jazykov sa na svetovej úrovni pracovať nedá.

Máte pocit, že BREXIT povzbudil ďalšie euroskeptické strany v Európe a jej ďalšie zoštíhlenie je reálne?

V to geografické zoštíhlenie pevne verím. Ak neodídu ďalšie štáty (napr. Taliansko), tak sa nám snáď podarí presadiť aspoň funkčné zoštíhlenie kompetencií EÚ. Čím menej toho liberáli v Bruseli budú môcť robiť, tým menej toho v Európe pokazia.

S prihliadnutím na hypotézu o rozpadajúcej sa EÚ prichádza do úvahy možnosť podpory alternatívneho projektu napr. v stredoeurópskom geopolitickom priestore?

Áno, prehĺbenie spolupráce v rámci V4 sa v súčasnosti javí byť pre Slovensko oveľa perspektívnejšia cesta, ako snaha vyhovieť za každú cenu plánom Francúzov či Nemcov.

Ostro EÚ kritizujete za jej neschopnosť pružne reagovať v čase najväčšej krízy za posledné desaťročia, ktorá pravdepodobne odštartuje veľkú ekonomickú recesiu. Určité opatrenia už EÚ odsúhlasila, no ťažkopádnosť zrejme dôveru v túto inštitúciu neposilní. Ľudia sa čoraz častejšie budú pýtať, na čo sa treba zodpovedne pripraviť. Čo by ste im poradili?

EÚ nedokáže pružne reagovať, lebo jednak na to nemá celkom potrebné kompetencie a hlavne tí politici v Bruseli majú úplne iné priority. Ich trápi zdravie ľudí v imigračných táboroch, nie ľudí na Slovensku. Slovákom teda radím – naučme sa spoliehať v prvom rade sami na seba. Nie sme národ malých detí. Nebojme sa presadzovať naše vlastné národné záujmy. Maďari by nám v tomto mohli ísť príkladom.

Médiá zahltené Covidom19  len okrajovo informujú o výbušnej situácii na grécko-tureckej hranici. Považujete za reálne, že Erdogan v spolupráci s EÚ dokáže eliminovať riziká vyplývajúce z masívnej vlny migrantov smerujúcich do Európy? Alebo ide len o strategickú hru s cieľom získať čas a peniaze?

Turecký prezident Erdogan vydiera EÚ vypustením imigrantov lebo vie, že ju vydierať môže. Na konci dňa mu Brusel zase odklepne miliardy eur na novú dohodu o zadržiavaní imigrantov. Eurohujeri to doma odkomunikujú tak, že získali čas a zároveň ochránili ľudské práva imigrantov, Erdogan sa doma zase pochváli novými miliardami eur z Bruselu. Všetci z nich budú spokojní, len Európa prehrá. Lídri EÚ imigráciu vôbec nechcú zastaviť – práve naopak, všetky riešenia, ktoré financujú smerujú k vytvoreniu systému pre trvalé prijímanie a distribuovanie imigrantov po Európe.

Post europoslanca je aj vďaka štedrému platu a slušnému servisu mediálne často označovaný ako akýsi spôsob, akým sa strany zavďačujú „zaslúženým“ straníkom, či sa zbavujú svojich nepohodlných kolegov. Považujete svoje ohodnotenie za adekvátne výkonu funkcie europoslanca?

Aj keď je pravda, že náklady na cestovanie a život v Bruseli, resp. v Štrasburgu sú dosť veľké, tak ten plat eurosposlanca je napriek tomu prehnaný. Je to tak naschvál. Je to legálna korupcia, aby to tých ľudí zlomilo a aby začali tú EÚ chcieť. My sme sa medzi kandidátmi za ĽS Naše Slovensko dohodli, že polovicu europoslaneckého platu (t.j. zhruba 3000 eur) každý mesiac venujeme na pomoc ľuďom v núdzi na Slovensku. Ja tento sľub dodržiavam.

Pokračovanie zverejníme 18. mája 2020.

Jozef Benedikovič